Okwu Chineke bụ eziokwu. Aghọtara m nke ahụ. Ihe a niile a kuziri m gbasara evolushọn na ịmụ nwa na nnukwu echiche, ihe niile a bụ ebilite n'olulu nke hel. Ma ọ bụ ụgha iji nwaa m na ndị folks niile a kụziiri na site na nghọta na ha chọrọ onye nzọpụta. - Paul C. Broun, Onye omekorita nke Republican si Georgia si 2007 ka 2015, Kọmitii Sayensị ,lọ, n'okwu o kwuru na Liberty Baptist Church Sportsman's Banquet na Septemba 27, 2012
Cannot nweghị ike ịbụ ha abụọ isi zuru okè na gụrụ akwụkwọ nke ọma ekwenyeghi na evolushọn. Ihe akaebe siri ike na onye ọ bụla maara ihe, onye gụrụ akwụkwọ kwenyere n'evolushọn. - Richard Dawkins
Ọtụtụ n’ime anyị nwere ike na-ala azụ ikwenye nke ọ bụla n’ihe ndị e kwuru n’elu. Mana enwere ebe ufodi ebe aturu nke okike nke Akwukwo nso na ọdụm nke ndu nwere ike itufue obi?
Okwu banyere mmalite na mmepe nke ndụ n'ụdị dịgasị iche iche ọ na-akpalite mmeghachi omume enweghị isi. Dịka ọmụmaatụ, ịgagharị isiokwu a gara aga ndị ọzọ nyere aka na weebụsaịtị a sitere na email 58 n'ime naanị ụbọchị abụọ; nke na-esote onye na-agba ọsọ mepụtara naanị 26 n'ime oge nke ụbọchị 22. N'ime ozi ịntanetị ndị ahụ niile, anyị eruteghị nkwenye na-abụghị na Chineke kere ihe niile. N'ụzọ ụfọdụ.[1]
Ọ bụ ezie na “Chineke kere ihe niile” nwere ike iyi ihe na-enweghị isi na ọdụ, n’ezie, ọ bụ ihe kasị mkpa. Chineke nwere ike ike ihe ọ bụla ọ chọrọ, otú ọ bụla ọ chọrọ. Anyị nwere ike ịkọ nkọ, anyị nwere ike ịkọwapụta, mana enwere oke na ihe anyị nwere ike ikwupụta. Yabụ, anyị ga-emegherịrị ohere ndị anyị na-atụlebeghị, ma ọ bụ ikekwe ụfọdụ ndị anyị jụburu. Anyị ekwesịghị ikwe ka anyị mejọọ ma ọ bụ jiri nduru kpụọ anyị ọnụ site n'okwu ndị dị ka nhota ndị na-amalite isiokwu a.
Ma, Okwu Chineke anaghị egosi na anyị nwere ike ịtụle ihe anyị kwesịrị ime? Onye Kraist o kwere na nche n’ozizi evolushọn? N'aka nke ọzọ, onye nwere ọgụgụ isi, onye maara ihe nwere ike jụ evolushọn? Ka anyị lee ma ànyị ga-eleba anya n’isiokwu a n’akpaghị ajọ mbunobi na mbụ, ebe anyị na-achụghị echiche ma ọ bụ nkwanye ùgwù n’ebe Onye Okike anyị na okwu ya nọ.
Na mbu Chineke kere elu-igwe na ụwa. 2Ma ala ahu enweghi ebe tọb andọrọ n'efu, ọ dighi kwa ọchichiri, ọchichiri di kwa n'elu ob theu-miri miri, ma Mọ nke Chineke n movingfeghari n'elu miri ahu. 3 Chineke s ,r,, Ka ìhè nwu. 4 Chineke hụrụ na ìhè ahụ dị mma, yabụ Chukwu kewapụrụ ìhè ahụ na ọchịchịrị. 5 Chineke we kpọ ìhè ahu “ehihie” na ọchịchịrị “abalị.” Anyasi we di, ututu we di, buru akara mb thee mbu. (NET)
Anyị nwere ntakịrị ntakịrị mpi mgbe ọ bịara, ọ bụrụ na anyị chọrọ irite uru na ya. Nke mbu, enwere ike na nkwupụta a, "Na mbu Chineke kere eluigwe na ụwa" dị iche na ụbọchị okike, nke ga-enye ohere maka ohere nke ụwa ijeri ụwa nke 13.[2]. Nke abuo enwere ohere bu na ubochi okike abughi ubochi elekere nke 24, kama oge nke oge adighi anya. Nke ato, enwere ike itughari, ma obu enwere oghere oge - ozigbo, oghaghi ogologo - n’etiti ha[3]. Yabụ, enwere ike ịgụọ Jenesis 1 wee bịa karịa nkwubi okwu gbasara afọ nke ụwa, ụwa na ndụ n'ụwa. Site na nkowa kacha nta, anyị enweghị ike ịchọta esemokwu n'etiti Jenesis 1 na usoro iheomume nke na-anọchite nkwenye sayensị. Ma akụkọ banyere okike nke ụwa a na - enye ndụ na - eche echiche ikwenye n'ozizi evolushọn?
Tupu anyị azaa na, anyi kwesiri ikowasi ihe anyi putara site na mmalite, ebe o bu na okwu a n’usoro a nwere otutu ihe. Ka anyị lekwasị anya na abụọ:
- Gbanwee oge n'ihe ndị dị ndụ. Dịka ọmụmaatụ, trilobites na Cambrian mana ọ bụghị na Jurassic; dinosaurs na Jurassic mana ọ bụghị ugbu a; oke bekee ugbu a, mana ọ bụghị na Jurassic ma ọ bụ Cambrian.
- The edozighi ya (ọgụgụ isi) usoro nke mkpụrụ ndụ ihe nketa na nhọrọ eke sitere na ihe nile dị ndụ chere na ha sitere na ndị nna ochie. A na-akpọkwa usoro a Neo-Darwinian Evolution (NDE). A na-agbanyekarị nje NDE n'ime obere mgbanwe (dịka mgbanwe ụdọ okirikiri ma ọ bụ ọgwụ na-eguzogide ọgwụ) na mgbanwe nke nnukwu (dịka ịga si n'ụsọ quadruped gaa whale)[4].
Dịka ị pụrụ ịhụ, enwere ihe ga-ebilite na nkọwa #1. Nkọwa #2, n'aka nke ọzọ, bụ ebe aghụghọ nke ndị kwesịrị ntụkwasị obi na-ebili mgbe ụfọdụ. Dika odi, obughi ndi Kristian nile nwere nsogbu na NDE, ufodu ndi n’eme ihe ndia gha anabata ndi mmadu. Ọ gbagwojuru anya?
Ọtụtụ n'ime ndị chọrọ ime ka echiche ha banyere sayensị na okwukwe Ndị Kraịst ha adaba na otu n'ime nkwenkwe ndị a:
- Mbubata echiche (TE)[5]: Chineke buuru ụzọ kwadoo ọnọdụ ndị dị mkpa na nke zuru ezu maka ọdịdị nke ndụ n'ime eluigwe na ala mgbe e kere ya. Ndị na-akwado TE nabatara NDE. Dị ka Darrell Falk nke biologos.org tinye ya, “Usoro ndammana bu ihe ngosipụta nke ọnụnọ Chineke na-aga n'ihu n'eluigwe na ala. Ejirila ọgụgụ isi nke m dịka Onye Kraịst kwenyere n'ime sistemụ site na mmalite, ọ na-enwetakwa site na ọrụ Chineke na-aga n'ihu nke gosipụtara site na iwu okike. "
- Nwepụta ọgụgụ isi (ID): Eluigwe na ala na ụwa na-enye ihe akaebe nke kpatara ihe kpatara ọgụgụ isi. Ọ bụ ezie na ọ bụghị ndị niile na-akwado ID bụ ndị Kraịst, ndị kwenyere n'ozuzu ya na mbido ndụ, yana ụfọdụ isi ihe mere eme na akụkọ ihe mere eme nke ndụ, dị ka mgbawa Cambrian, na-anọchite anya mmụba nke ozi a na-enweghị ike ịkọwapụta na-enweghị onye nwere ọgụgụ isi. Ndị na-akwado ID na-ajụ NDE dị ka ndị na-ezughi oke ịkọwa mmalite nke ozi ndu ọhụrụ. Dị ka Discovery Institute si nkọwa gọọmentị, “Ozizi nke ọgụgụ isi nwere ọgụgụ isi na-ekwu na akụkụ ụfọdụ nke eluigwe na ala na nke ihe ndị dị ndụ bụ ndị a kọwara nke ọma site n'ụzọ nwere ọgụgụ isi, ọ bụghị usoro a na-achọghị ịgbanwe dị ka nhọrọ sitere n'okike.”
N'ezie, enwere mgbanwe di nkpa na nkwenye mmadu. Fọdụ kwenyere na Chineke kere ihe dị ndụ mbụ na ozi zuru ezu (ihe eji agbanye mkpụrụ ndụ ihe nketa) ka emesịa banye n'ụdị ụdị ndụ ndị ọzọ na enweghị enyemaka Chineke. N'ezie, nke a ga - abụ usoro mmemme kama ịbụ NDE. Fọdụ ndị na-akwado ID na-anabata agbụrụ ụwa niile, na-ewere naanị usoro nke NDE. Oghere anaghị anabata ịtụle echiche niile enwere ike, yabụ m ga-egbochi onwe m na nyocha niile dị n'elu. Ndị na-agụ akwụkwọ kwesịrị ịnwere onwe gị ịkekọrịta echiche ha na ngalaba kwuru.
Kedu otu ndị nabatara NDE si kwekọọ n'echiche ha na ihe ndekọ Jenesis? Dịka ọmụmaatụ, olee otu ha si aghota ahịrịokwu ahụ "dị ka ụdị ha si dị"?
Akwụkwọ ahụ Ndụ — OLEE EGO SI EGO? Site na odide ma obu ihe ekike?, isi 8 p. 107-108 par. 23, kwuru, sị:
Ihe dị ndụ na-amụ nwa naanị "n'ụdị ha." Ihe kpatara ya bụ na mkpụrụ ndụ ihe nketa na-egbochi osisi ma ọ bụ anụmanụ ịhapụ ịga ebe dị anya. Enwere ike ịdị iche iche (dịka enwere ike ịhụ, dịka ọmụmaatụ, n'etiti ụmụ mmadụ, nwamba ma ọ bụ nkịta) mana ọ bụghị nke na otu ihe dị ndụ nwere ike gbanwee gaa na nke ọzọ.
Ọ ga-apụta site na iji nwamba, nkịta na ụmụ mmadụ na ndị dere ghọtara “ụdị” ka haha ka, ma ọ dịghị ihe ọzọ, na “ụdị”. Ihe mgbochi mkpụrụ ndụ ihe nketa na mgbanwe na ndị edemede kwuru banyere ha bụ ezie, mana anyị nwere ike ijide n'aka na ụdị “ụdị” Jenesis bụ nke amachiri? Tụlee usoro ịtụ ụtụ isi:
Ngalaba, Alaeze, Phylum, Klaasị, Usoro, Ezinaụlọ, Genus, na Anumanu.[6]
Mgbe ahụ, olee aha Jenesis na-ezo aka na ya? Maka nke ahụ, a ga-akọwa ahịrịokwu ahụ “n'ụdị ha” n'ezie dị ka nkwupụta sayensị nke na-eme ka ohere ịmụmụ ihe ndị dị ndụ dị ndụ pụta? Ọ na-ewepụ ihe ga - eme ka ihe dị iche iche mụta ihe site na ụdị ha ma jiri nwayọọ nwayọọ na - agbanwe - ihe karịrị ọtụtụ nde afọ - gaa ụdị ọhụrụ? Otu onye nyere aka na nnọkọ mkparịta ụka kwusiri okwu ike na, ọ bụrụ na akụkụ Akwụkwọ Nsọ enyeghị anyị ihe doro anya maka enweghị nkwekọrịta “mba”, anyị kwesịrị ịla azụ na-ewepụta ihe ndị ahụ n'onwe anyị.
N'oge a, onye na - agụ ya nwere ike ịjụ ma ọ bụrụ na anyị na - enye ọtụtụ onyinye ikike ịkọwa ihe nke na anyị na - eme ka ihe ndekọ sitere n'ike mmụọ nsọ Chineke bụrụ ihe na - enweghị isi. Ọ bụ ezigbo nchegbu. Agbanyeghị, ọ ga-abụrịrị na anyị enyela anyị nnwere onwe ịtụgharị asụsụ mgbe a bịara n'ịghọta ogologo nke ụbọchị okike, ihe “ntọala ndị nwere oghere” nke ụwa na ọdịdị nke "ihe na-enye ìhè" n'ụbọchị nke anọ. Anyị kwesịrị ịjụ onwe anyị ma ọ bụrụ na anyị emejọ ikpe nke okpukpu abụọ ma ọ bụrụ na anyị siri ọnwụ na ịpịa hyper-n'ụzọ nkịtị nke okwu "ụdị".
Mgbe anyị tụgharịrị uche, akụkụ Akwụkwọ Nsọ ahụ abụghị nke na-egbochi anyị ike dịka anyị siri chee, ka anyị leba anya na ụfọdụ nkwenkwe ndị a ka kwurula ugbu a, mana oge a na sayensị na ezi uche[7].
Okpukpe Neo-Darwinian: N’agbanyeghi na nke a ka bụ echiche kachasị ewu ewu n’etiti ndị ọkà mmụta sayensị (karịchaa ndị chọrọ ịnọgide na ọrụ ha), o nwere nsogbu nke ndị sayensị na-esiteghị na ya mata nke ọma: Usoro mgbanwe / nhọrọ ya enweghị ike iwepụta ozi mkpụrụ ndụ ihe ọhụrụ. . Na nke ọ bụla n'ime usoro atụ atụghị anya nke NDE na-arụ ọrụ - ngbanwe dị na beak size ma ọ bụ nla nla, ma ọ bụ nje na-eguzogide ọgwụ na ọgwụ, maka ọmụmaatụ ole na ole - bụ ihe ọhụụ. Ndị ọkà mmụta sayensị jụrụ ịtụle ihe nwere ike isi na mmalite mata na-achọta onwe ha maka ihe ọhụrụ, ma bụrụkwa nke kachasị dị oke mma, usoro maka evolushọn ebe a na-ejide nkwenye na mgbanwe ekike na-enweghị isi na okwukwe na ụdị a dị, n'ezie, na-abịa.[8].
Mbubata echiche: Maka m, nhọrọ a na-anọchite anya ụwa abụọ kachasị njọ. Ebe ọ bụ na ndị kweere n’ozizi evolushọn kwenyere na Chineke, mgbe o kechara eluigwe na ala, wepụrụ aka ya n’ịrọ ya, dị ka a pụrụ isi kwuo ya, ha kwenyere na ọ bụ Chineke na-eduzi ndụ ndụ n’ụwa na mmalite mgbanwe na-esochi. Ya mere, ha huru onwe ha na nsogbu ahu dika ndi ekweghi na Chineke bu ndi akowara uzo site na ndu na ihe nke uwa. Ebe ha nabatara NDE, ha keta oke n’adighi eme ya niile. Ka ọ dị ugbu a, Chineke na-anọdụ nkịtị n’akụkụ.
Nwepụta ọgụgụ isiA: N'aka m, nke a na-anọchi ikpebi ezi uche dị na ya: Ndụ ahụ dị na mbara ala a, yana usoro dị mgbagwoju anya, nke na-akpali ozi, nwere ike bụrụ ngwaahịa sitere na ọgụgụ isi, yana na mmụkọ ndị sochirinụ bụ n'ihi oge ihe ọmụma banyere biosphere, dị ka na Cambrian Explosion. Ọ bụ eziokwu, echiche a anaghị - n'eziokwu, ike - mata onye mere ya, ma ọ na - eweta ihe sayensị siri ike na arụmụka ọgụgụ isi maka ịdị adị nke Chineke.
Dịka m kwuru na mbido, mgbe ndị nyere onyinye na nzukọ a tụlere isiokwu a na mbụ, anyị enweghị ike ịhazi echiche. O juru m anya na nke ahụ, ma echeela m na ọ bụ ka o kwesịrị ịdị. Akụkụ Akwụkwọ Nsọ akọwaghị anyị nke ọma iji nye anyị okomoko nke nkwenkwe. Onye ọkà mmụta okpukpe evolushọn bụ Darrel Falk kwuru n'ihe banyere ndị amamihe ya na-emegide ya n'okwukwe na "ọtụtụ n'ime ha nwere okwukwe m, okwukwe gbanyere mkpọrọgwụ ọ bụghị naanị iji nkwanye ùgwù na-akparịta ụka, kama ọ bụ ezigbo ịhụnanya". Ọ bụrụ na anyị kwenyere na ọ bụ Chineke kere anyị na Kraịst nyere ndụ ya ka ọ bụrụ ihe mgbapụta ka anyị wee nwee ndụ ebighị ebi dị ka ụmụ Chineke, otú e kere anyị ekwesịghị ikewa anyị. E kwuwerị, okwukwe anyị 'sitere n'ịhụnanya pụtara ìhè'. Anyị niile makwaara ebe na si.
Ụdị nchịkwa dị na __________________________________________________________________
[1] Iji nye otuto ebe otuto ruru, ihe ka ukwuu na-esote ya bụ ịdọpụ uche n'echebara echiche ahụ.
[2] Isiokwu a jiri ijeri America: 1,000,000,000.
[3] Maka ntụle zuru ezu banyere ụbọchị okike, ana m akwado Daysbọchị asaa na-ekewa ụwa, nke John Lennox dere.
[4] Fọdụ ndị na-akwado evolushọn na-arụ ụka na micro-na macro-prefixes, na-agbagha na nnukwu-evolushọn bụ naanị micro-evolution “dee nnukwu”. Iji ghọta ihe kpatara na ha enweghị isi, lee Ebe a.
[5] TE dị ka m si kọwaa ya ebe a (a na-eji okwu ahụ mgbe ụfọdụ dị iche) gosipụtara ọnọdụ Francisco Ayala nke ọma arụmụka a (transcript) Ebe a). Na mberede, a kọwara William Lane Craig nke ọma na arụmụka ahụ.
[6] Wikipedia ji aka na-agwa anyị na ncheta usoro a nwere ike icheta site na mnemonic "Ndi Ndị Eze Na-egwu Chess On Fine Glass Sets?"
[7] Na paragraf atọ ọzọ na-esote m na-ekwu maka onwe m.
[8] Dịka ọmụmaatụ, lee Ebe a.
Anyone nwetụla onye hụrụ anya mgbe a na-akọ evolushọn? Echere m na ọ bụghị n'ihi na e weere na mmalite mere nde kwuru nde. Onweela ndị hụrụ “nhọrọ eke” na-ewere ọnọdụ? Ee, kwa ụbọchị. Ọ dịghị mkpa ka Charles Darwin gaa agwaetiti Galapagos iji gosipụta nhọrọ eke. Ihe o mere n’ubi ya ulo bu ihe zuru oke iji gosiputa odide ndi mmadu n’acho. Anyị onwe anyị, dị ka ụmụ mmadụ, na-alụ ọgụ nhọrọ sitere n'okike kwa ụbọchị n'ihi na nhọrọ ebumpụta ụwa bụ ihe iyi ndụ anyị. Gịnị bụ isi ihe m? Nhọrọ ndi mmadu mere eme bu eziokwu, evolushọn ka bu echiche n’echiche m.
Ọ bụ otu akụkọ ochie ahụ nwere ajụjụ a. Ọtụtụ n'ime anyị ga-ekweta, anyị abụghị ndị sayensị. Anyị ahụbeghị ihe nchọpụta sayensị nke aka anyị maka mmalite. Ọ ga-ewe uche sayensị a zụrụ azụ ịghọta ihe onye sayensị na-ekwu. Anọ m na-agwa enyi m okwu banyere nke a n'abalị ọzọ ọ na-ekwu na ya agaghị ekwenye na Chukwu. Ọ bụ ihe amamihe dị na ya n'ihi na ọ nọ n'usuu ndị agha ma hụ arụrụala nke ndị mmadụ na-agwa ndị ọzọ ma na-eche na ọ bụ okpukpe na-akpata ọtụtụ agha.... GỤKWUO "
Evolushọn enweghị ike igosipụta ya. A ghaghị ịnakwere ya n'okwukwe, dịka a ga-anabata ịdị adị nke onye okike nwere ọgụgụ isi n'okwukwe. Ndị na-amụ banyere ihe ndị dị ndụ na-ekwu na ha nwere ọtụtụ ihe akaebe, n'ihi na ụfọdụ iberibe ọkpụkpụ dị ka ndị ọzọ n'oge gara aga, ma ọ bụ n'ihi na ọtụtụ anụmanụ taa nwere ụdị usoro na usoro. Nke a nwere ike ịdị nfe dịka onye okike masịrị echiche nke imepụta ọtụtụ ụdị iji ụdị dị iche iche, dị ka ọdịiche dị na otu isiokwu. Ọ dịghị onye nwere ike igosi na nke a abụghị ihe kpatara ya, yana iji gosipụta ihe bụ... GỤKWUO "
N’afọ 1971, ekpebiri m ka e mee m baptizim na mgbakọ distrikti mgbe m dị afọ 9. Okwenye m na akụkọ okike zuru oke, ma dịkwa ụtọ ịmara na enwekwara m mmasị na sayensị. Anọ m agụ nke ọma na akwụkwọ sayensị na magazin Teta, National Geographics na akụkọ ọ bụla m nwere ike inweta banyere ebe Apollo na-agụ akwụkwọ. Na klas nke ise, enwetara m ihe akụkọ sayensị na chepụtara dị ka ụdị. Achọghị m ịma ihe ụwa ji arụ ọrụ. Onye nkụzi sayensị m nwere mmasị ịnabata m na klas n'ihi na abụ m nwa akwụkwọ na-anụ ọkụ n'obi mgbe niile.... GỤKWUO "
Daalụ, SoT, maka ịkọrọ anyị ahụmịhe anyị. Echere m na ọtụtụ n’ime anyị nọ ebe a na-akwa ụta maka ikwere na ikwusa ihe ndị anyị chere ugbu a bụ ụgha. Anyị na-eme ihe mgbe niile iji meziwanye 'ike iche echiche anyị' na 'ime ka uche anyị dị ọhụrụ'. Enwere ihe ole na ole ị kpọtụrụ aha, agbanyeghị, na m ga - agbagha: JWs anaghị akụzi na ụwa erughị afọ 10,000, ma ọ bụ na e kere anyanwụ mgbe ụwa gachara. Ọzọkwa, njirimara nke okpukperechi - ọkachasị ndị Kristian - dị ka onye iro nke sayensị ga-ewu ewu... GỤKWUO "
Maka onye ọ bụla nwere mmasị, Ebumnuche Ikwere bụ ezigbo ozi sitere na sayensị maka ijikọ sayensị na akụkụ Akwụkwọ Nsọ (B NOTGH Young Youngwa Na-eto Eto !!!) Ebe ọ bụ na Creation na Akwụkwọ Nsọ bụcha akwụkwọ Chineke, ha kwesịrị ikwekọ ma ọ bụrụ na anyị na-agụ ha nke ọma. Chris kwuputara otu ihe m na-echekwa maka usoro ọgụgụ oge Adam nke ekwuru n'isiokwu a na Ebumnuche Ikwere, mkpụmkpụ bụ na usoro ọmụmụ ha ezughi ezu ka anyị wee ghara ịdabere na usoro oge ha. http://www.reasons.org/articles/q-a-does-the-gobekli-tepe-site-contradict-the-biblical-account-of-man
Ndewo Andere, daalụ maka ezigbo edemede gị. Otu n'ime ihe mgbochi siri ike gbasara ihe gbasara ihe na - egbochi ndụ bụ igosipụta etu ihe ntanetị protein ọhụrụ si arụ ọrụ na - akwado ịlanahụ na ịdọpụta mkpụrụ n’ebughị oge chọrọ ndị nnabata protein ọhụrụ. Ihe omuma a nke diri phylogenetic mgbanwe nke ihe di ndu, ya na morphogenesis nke ndi ohuru, nwere ike n'uzo di nkpa, usoro ihe omumu ihe nlere bu ihe nlebara anya nke oma - opekata mpe, obughi na nmekorita nke ihe ndi ozo. O bu ihe nwute, uzo nlegha anya a na egbochi ihe ogugu Darwinian bu nke ndi n’enweghi oke obula ma mee ya otutu egwuregwu.... GỤKWUO "
Ekwenyere m na ị nwere ihe dị mkpa ikwusara anyị. Ọ bụrụ na ị nwere ike ikwugharị ihe a n'asụsụ dị mfe iji nweta ya, ị ga - eji nghọta gị wee ruo ọtụtụ ndị ntị.
Hahaha ee. Daalụ vox ruru. Ọ bụrụ n ’ịnwere ike were ya gbadata ọchichiri ka ihe CSE klas 3 bekee enwere m ike ịghọta. Ihe diri gi gini
Ndewo onye amaghi ihe, Agbaghara. Anọwo m na mpempe akwụkwọ nke arụmụka a ruo ọtụtụ afọ na ọ nwere ike iwe m. Otu ihe esemokwu ahụ m na-akwọ ụgbọala bụ na a ga-edozigharịrị ma tinye ihe omuma na-arụ ọrụ tupu mgbanwe ọ bụla nke mgbanwe phenotypic (mgbanwe n'ime ihe ọkụkụ nke ihe ọkụkụ). Agbanyeghị, ozi ọhụụ “arụmọrụ” ọ bụghị nanị na edozigharịrị, mana ekwesịrị ịkọwa ya. Ihe nke a pụtara bụ na ozi ọhụụ chọrọ ịkọwa ihe tupu enwere ike ịnye ohere ọ bụla. Ewoo, ebe obu na ihe omuma ohuru choro onye ntughari ohuru, onye ntughari ohuru choro ihe omuma ohuru - nke... GỤKWUO "
Vox, lee ụfọdụ okwu na nkwupụta ndị i ji mee ihe: phylogenetic morphogenesis protein decoding receptors bootstrapping conundrum standard Darwinian synthesis encoded functional function information assemblage of functional information in the biosphere Ma enwerekwa ọnụ a: mmalite ọhụụ nwere ike ịghọta ọdịnaya semiotic nke ozi ezoro ezo na nwere ike ịkọwapụta ya n'ebumnuche Huh? Ekwenyesiri m ike na enwere ihe bara uru na-atụle, mana enweghị m ike maka ndụ m ịghọta ihe nke ahụ bụ. Kwesịrị ịhazigharị nke a n'ụzọ na-anaghị eche na ndị na-agụ akwụkwọ gị bụ ndị ọkachamara na bayoloji biology, kama ọ bụ naanị ndị nwere mmasị na-eguzo na okike / evolushọn... GỤKWUO "
N’ezie, anyị nwekwara ike iwere nke a dịka ohere iji mee ka okwu anyị baa ọgaranya site na iji otu n’ime ọtụtụ akụrụngwa ntanetị - akwụkwọ ọkọwa okwu na ihe na - na afọ ọmụma emeela ka ọ dị mfe. 🙂
N'ezie. Y’oburu na apughi igwa bekee bekee! Abịaghị m ebe a ka m wee kwalite asụsụ m na-ekwu okwu na-eweda ala ma lelee anya na-atụ aro.
Ana m agafe ihe ndị Vox kwuru maka otu ihe ahụ. Enweghị m mmasị na otu onye gụrụ akwụkwọ si yie. Agam ekwuputa na ayi nile gabuchara nnwu ma oburu na Jisos kwuru ya. Apụrụ m ịga n’ihu ịmata nke ọma na onye ọ bụla nọ na mmụọ nke ịhụnanya, mana, ọ dị nwute na ụdị WT udo na-ebulite ọgbụgba m.
Were nkwanye ugwu kwesiri ekwesi. JJ
Ndewo JJ, Na mgbanwe anyị gara aga, m ghọtara na ị bụ onye maara ihe ha kwenyere na ihe kpatara ha ji kwere ya. I mere okwu kwesiri ekwenye maka esemokwu gị, tinye aka, ma soro mmekọrịta m na ihe m kwuru. N'agbanyeghị na anyị mechara kwenye n'ihe niile, ọ dị m ka mkparịta ụka anyị ọ na-ewuli elu ma bụrụkwa nke na-ewuli elu n'ikpeazụ. Agbanyeghị, nyere gị na nso nso a na ị "gafere" nkọwa m niile ugbu a, ikekwe naanị m nọ na-eche nke a. N’ezie, inwere onwe gị ịgụ ihe ọbụla ịchọrọ - nke ahụ bụ otu n’ime ya... GỤKWUO "
N'ọgwụgwụ ụbọchị, anyị niile dị iche. M na-ekwu ekele maka vox nghọta.
Eji m obi m niile na-ekweta. Onweghị ihe dị njọ n’iburu n’ikwu okwu gbasara okwu sayensị. Ọ nwere ike itinye ntụkwasị obi na esemokwu (ọ bụrụhaala na ejiri ya mee ihe n'ụzọ ziri ezi).
Ndewo, amasirila m ndumodu gị. Daalụ maka nzaghachi M na-etinye ọnụ na nkowa iji kọwaa ụfọdụ okwu na-agagharị n'ime ụlọ mkpọrọ Darwin mgbe ọ bịara m na ọnọdụ a bụ ezigbo ihe atụ nke ụwa nke kpomkwem okwu m chọwara ịkọwa. Nke pụtara na ozi ọhụrụ a (nke na-ebute ihe pụtara site na ọrụ) site na isi mmalite agaghị amata onye na-anabata ihe n'ebughị ụzọ kpebie ya wee kọwaa ya n'echiche. Ọ bụrụ na ndị ọrụ nwere ọgụgụ isi na-enweghị ike ịrụ ọrụ na ozi a na-akọwaghị, ohere dị a whataa ka evolushọn na-enweghị isi? N'ezie, nke ahụ... GỤKWUO "
Odi nma, ka m gbalita ikowa nka, ma gwa m ma m nwere ya nke oma. (Na, buru m; nghọta m banyere DNA na ihe ndị ọzọ dị oke.) Ọ bụrụ na ụfọdụ ihe ndị dị ndụ (DNA, RNA, protein ma ọ bụ ndị ọzọ) ga-agbanwe (ikekwe, gbanwee n'ụdị dị mgbagwoju anya) nke mere na enwere ' ozi 'encoded n'ime molekul, ọ ga-apụta na chemical nwere ọhụrụ, mma' imewe atụmatụ 'na ọ bụghị na mbụ nwere. Ọ bụrụ na kemịkal ahụ bụ naanị ihe “kwụụrụ onwe ya” nke nwere ike ịrụ ọrụ n’adabereghị na ihe ndị ọzọ dị na sel dị ndụ, mgbanwe ndị dị otú ahụ ga-adị mma. Ma, eziokwu... GỤKWUO "
Ndewo onye,
Mma! Enweghị m ike ikwu ya karịa (na o doro anya na ọ bụghị) onwe m.
Nnukwu ihe osise. Enwere m olileanya na ị gaghị echefu ma m zuru ha 😉
Ọ bụrụ na ha bụ ndị enyemaka ọ bụla, zuo :-))
Abụghị m Onye Kraịst mana m sụrụ ngọngọ na saịtị a n'ihi isiokwu a. Enwere m ogo mmụta na sayensị na ọmụmụ ihe ọmụmụ. Achọrọ m ịsị na mkparịta ụka TRA na Vox masịrị m nke ukwuu. Kedu ụzọ dị mma iji mebie ozi ahụ. Anyị bụ ndị ma na ozi a amataghị na ọtụtụ mmadụ amachaghị asụsụ pụrụ iche anyị ji akọwa ihe dị ndụ. Aga m etinye ihe niile ị mere ugbu a wee mụta ịkọwa ozi sayensị n'ụzọ ndị mmadụ na-enweghị ihe ọmụma sayensị nwere ike ịghọta. Ekwenyere m nke ahụ... GỤKWUO "
Nke ọma tinye!
Mụ na nwanna nwoke ọzọ nọ na-ekwu banyere ụbọchị a. Ekwuru m na ọ bụrụ na Chineke kere Adam afọ 6000 gara aga dị ka Akwụkwọ Nsọ si kwuo na enwere ihe fọdụrụ nke mmadụ site na 30,000 afọ gara aga nke ahụ pụtara na ọnwụ dị tupu Adam emehie na Adam abụghị nwoke mbụ dịrị ndụ.
Ma ajụjụ. Kedụ ka anyị si ele fọdụ nke skulls dị iche iche dị iche na nke anyị nwere taa? Oriri na-edozi ahụ? Nhọrọ eke.
Ọtụtụ mgbe, m tụlere na ọ ga-abụ na ndị Neanderthal bụ n'ezie ndị Nefilim ahụ akpọrọ na Jenesis. Gịnị ka anyị maara banyere ndị Nefilim ahụ? Ha bụ ngwakọ ụmụ bụ́ ndị ndị mmụọ ozi nwoghara, ndị mmadụ nwoghara. Aha a pụtara na 'ndị na-eme ka ndị ọzọ daa'; na ndị ọzọ okwu, bullies. Ihe gosiri na nke a bụ eziokwu bụ na a kọwara na ụwa nke dị tupu Iju Mmiri ahụ jupụtara na ime ihe ike. Nke a bụ ihe ezi uche dị na ya; ọ bụrụ na mmụọ ozi ga-nwoghara dị ka mmadụ n’uche “iweghara”, ha ga-adị n’ụdị ka mma. Ọkpụkpụ Neanderthal na-egosi ha nwere okpokoro isi buru ibu karịa... GỤKWUO "
Legitda iwu. Elere m vidio sayensị sayensị kwuru n'oge na-adịbeghị anya na ọ bụrụ na ụmụ mmadụ ga-ebi ogologo oge na a ga-enwe mbibi nke nku anya na nku. Ọ dị mma ma ọ bụrụ na ụmụ mmadụ nwere narị afọ ndụ ndụ, mgbe ahụ enwere ihe kpatara ọdịdị ihu anyị anyị na-ahụ na Neanderthals.
Enwere vidiyo dị egwu banyere awa 2 a na-akpọ 100 ihe kpatara evolushọn ji dị nzuzu. Ọ dị egwu. Naanị YouTube ya.
Ihe niile ị chọrọ ịgwa gị nwere ike ịbụ ikpe. Agbanyeghị ma ọ bụrụ na Neanderthals bụ nsonazụ nke mmekọrịta dị n'etiti mmadụ na ndị mmụọ ọjọọ, mana ọ dịrị ndụ afọ 30,000 gara aga ebee ka nke a hapụrụ anyị gbasara usoro ọgụgụ oge nke akwụkwọ nsọ. Ọ bụrụ na ha dịrị ndụ tupu Adam, oleezi otú ọ ga-esi bụrụ nwoke mbụ? Na dị ka Christopher na-ajụ ma ọ bụrụ na ha dịrị ndụ ma nwụọ tupu Adam, ọ ga-abụrịrị ha nwụrụ tupu ya. Ma, Akwụkwọ Nsọ na-etinye ikpe ọmụma nke iwebata ọnwụ kpamkpam n'ubu Adam. Kedu ihe m na-efu ebe a?
Ekwesịrị m ikwusi ike na nke a bụ nkọwa niile, n'ezie, mana isi ihe dị na Jenesis. O kwuru na ihe ndị a mere mgbe Adam gachara tupu iju mmiri ahụ. Kedu ka nke a ga - esi bụrụ, ọ bụrụ na ndị Neanderthals dị puku iri atọ? Azịza ya bụ na ha abụghị afọ ochie ahụ. Kedu ka anyị ga - esi edozi oge dị iche? Nke mbụ, ụzọ dị iche iche e si eji eme mkpapụ abụghị eziokwu otú anyị chere. Ma nke abụọ, ma nke ka mkpa, ọ bụrụ na anyị anakwere akụkọ Jenesis na enwere mkpuchi mmiri n'elu ụwa, mkpuchi ahụ gaara enye ọta kachasị mma nke ụwa.... GỤKWUO "
Banyere usoro "Canopy". Naanị FYI. 🙂
http://www.reasons.org/articles/let-us-reason-raining-on-a-misconception
Daalụ maka ikesa nke ahụ, Susan.
Enwere ọtụtụ akụkụ ga-echebara echiche, nri? 🙂
Rịba ama na ị na-ehota akwụkwọ Creation. Akwụkwọ ahụ nwere ọtụtụ 'nkwupụta' site n'aka ndị ọkà mmụta sayensị bụ ndị mebiri iji kwekọọ na enweghị uche onye edemede - Richard Dawkins n'onwe ya na-edehie nke ọma. Otu ‘ikike’ ha kwuru ọtụtụ oge bụ Francis Hitching. Nchọgharị ngwa ngwa google na-ekpughe ya ka ọ bụrụ charlatan. N’uche m, a na-elegharakarị akwụkwọ okike anya dị ka akwụkwọ iji kwupụta. O bu ihe nwute, akwukwo WT juputara na ntughari okwu site n'aka ndi oka mmuta na ndi akuko banyere akuko- odi ka ha g'eji nke a gosiputa isi okwu ha n'okwu obula. Ha maara ọtụtụ JWs agaghị... GỤKWUO "
Mmalite nke ndu na ndu sochiri bụ n'ezie okwu abụọ dị iche, ọ bụ ezie na ndị mmadụ n'akụkụ abụọ nke okwu na-agbakarị iche. Mgbaghara m ma ọ bụrụ na emeghị m nke ahụ. Abiogenesis, agwara anyị (site na nke kacha wee tụkwasị obi na isi mmalite, Wikipedia), “bụ usoro okike nke ndụ na - esite na ihe na - adịghị ndụ, dịka ogige dị mfe”. Yabụ na ọ bụghị etu “ndụ si bido” ka echiche bụ na ndụ sitere na ndụ na-enweghị enyemaka nke onye okike. O di nkpa ikwu, egosiputaghi ya obula o kwere omume. Banyere akwukwo okike,... GỤKWUO "
Enwere ike ikwu ọtụtụ ihe na isiokwu nke "mgbagwoju anya na-enweghị ike ịkọwapụta". Ndị ọkà mmụta evolushọn na-ejikarị okwu a eme ihe ọchị n'ihi na ọ bụghị arụmụka na-enweghị isi na enweghị ike ịchụpụ ya ngwa ngwa. Echere m na esemokwu a nwere nnukwu uru. Were ihe atụ abụọ. Anyị nwere usoro zuru ezu maka ịmịnye ọbara. Ite ihe na - egbochi mmerụ ahụ na - ebute oke ọbara na ọnwụ. N'ihi ya, ọ bara oke uru - n'ezie, na-azọpụta ndụ. Ọ bara uru nke ukwuu, o siri ike iche n'echiche ibi na enweghị ya. Mana, chegodi na anyi aghaghi, oburu na anyi putara, n'ihi na o ghaghi inwe isi na anyi... GỤKWUO "
Ahụrụ m isiokwu a n'anya, ọ bụrụ na iji okenye ma ọ bụ CO ma ọ bụ onye nlekọta nke Doctrine mee nke a, - na - atụ anya inweta sistemu nke anyanwụ ka ịda ada n'isi gị (PS m ji n'aka na nke ahụ enweghị isi), mana ee e kwenyere m n’okike dịka akwụkwọ nsọ si kwuo, mana anyị niile ma na Akwụkwọ Nsọ agbachi nkịtị n’ọtụtụ ihe. Ugbu a ekwenyere m na anyị niile na-agbanwe oge, m na-ekwu na m hụrụ ogige Jurassic na nnụnnụ niile sitere na agbụrụ dinosaur, ma na-ele anya na anyị niile na-eto ma na-agbanwe oge,... GỤKWUO "
1874.
Enyi m 1874, bụ nke abụọ ya ma 1878 bụ mgbe ọ bụ eze ihe kpatara 4 afọ ichere, onye maara… mana cheta enyi m Old Light mgbe niile na-agbanwe R .Right!
???
Edemede mara mma Andere, nkọwa ezi uche dị na ya ma dị nkenke. Mbido bụ otu n’ime nsogbu mụ na nwa okorobịa gbara mgba, ọkachasị ebe m nwere nna na-ekweghị na Chineke (onye aholicụrụma) ma bụrụ onye a zụlitere na nri David Attenborough na Richard Dawkins. Enwere ọtụtụ ihe kpatara na ekwetaghị m na evolushọn ma kwenyere na ọgụgụ isi, nke m nwere ike ide akwụkwọ na ya, mana ejiri m n'aka na arụmụka arụmụka na ọrụ ndị ọzọ nwere ikike karị. Ihe m na-abịaghachi azụ bụ mmalite nke ụdị mkpụrụ ndụ ihe nketa. Ebee ka ha niile si ma ọ bụrụ... GỤKWUO "
Ihe omume nke evolushọn 'chọpụtara' ihe kariri otu ugboro ka ndi okwukwe kwesiri Na mgbanwe ahụ nwere ike ime ka anyị nwee anya dị oke egwu, mana na ọ nwere ike ime ya ọtụtụ oge dị iche iche-na-ejikarị mkpụrụ ndụ ihe nketa ha arụ na usoro a-bụ ihe ekwenyeghị n'ezie. N'aka nke ọzọ, ihe eji arụ ọrụ na-akọwa ya nke ọma.
Ana m aja gị mma maka ịnwa igbochi ụdị okwu ahụ na-akpata nkewa n'etiti otu ndị ọkachasị ndị ọkachamara na-eche echiche. Mana ya na okwu a nwere ihe metutara m. Otu n’ime ihe m hụrụ ka ị na-agba mgba n’isiokwu gị bụ etu okwu ndị dị n’Akwụkwọ Nsọ si egbochi echiche gị na ihe ị pụrụ ime n’isiokwu evolushọn. Mana gịnị ma ọ bụrụ na anyị abanyekwuo na nke ahụ. Ànyị atụleela ma ọ̀ ga-abụ na e mebila mkpụrụokwu ahụ? Gịnị ma ọ bụrụ na nrụgide ndị anyị ga-arụ ọrụ n'ihe metụtara Akwụkwọ Nsọ... GỤKWUO "
Ekwenyere m gị na amaonye, anyị kwesịrị inyochakwu isiokwu nke Andere dere na akwụkwọ nyocha. Anyị ekwesịghị ịtụ egwu isiokwu ndị a ebe eziokwu nwere ike iguzosi ike nyocha. Daalụ ndị niile metụtara maka ikwe ka a kparịta ụka.
Aghọtara m ihe ị na-ekwu, mana m na-eche banyere mkpọda na-amị amị nke buru ma họrọ ihe sitere n'ike mmụọ nsọ na ihe na-abụghị. Na n'ezie, ajụjụ banyere onye nwetara akụkọ okike ha site n'aka onye nwere ike ịga n'ụzọ abụọ: ma eleghị anya, akụkọ Babilọn bụ naanị akụkọ Akwụkwọ Nsọ enyere ha aka site na isi mmalite ndị a na-enweghị atụ. N'agbanyeghị nke ahụ, ekwere m na a gaghị eleghara ma ọ bụ wepụ ajụjụ ndị ahụ isi mbụ ndị mbụ nke Jenesis jụrụ.
Ọ bụ eziokwu na ọ nwere ike ịga ma ụzọ abụọ. Mana ihe m nwere nsogbu ịgbagha bụ na Enuma Elish bu ụzọ debe ihe odide Akwụkwọ Nsọ mbụ anyị nwere (Akwụkwọ Mpịakọta Osimiri Nwụrụ Anwụ). Ya mere, na-ele anya na ihe akaebe dị, anyị enweghị ihe akaebe a na-ahụ anya na e dere Akwụkwọ Nsọ Akwụkwọ Nsọ tupu Enuma Elish, ma ọ bụ ihe ndekọ akụkọ mmalite ndị ọzọ. O kwere omume na ha gaara adị, mana anyị enweghị akaebe maka ya, ọ dị nwute. Nsogbu ọzọ m nwere na akụkọ okike na Jenesis bụ na ọ dị ka akụkọ abụọ banyere okike, dị ka ndị ọkà mmụta kwuru. Akụkọ okike... GỤKWUO "
Nke a bụ mgbaghari: Mkpughe 13: 8. Amaokwu a na-ekwu maka Nwa Atụrụ ahụ 'e gburu site na ntọala ụwa'. Grik na-agụkarị “ntọala nke cosmos.” Ike nke Big Bang tinyere nwere ike ịbụ nke Nwa Atụrụ ahụ, nke a na-egbu n'ụzọ nkịtị ka e mepụtara eluigwe na ụwa? Ndị Rom 6:10 na 1 Pita 3: 8 gosiri na Kraịst nwụrụ otu oge, mana naanị na mmehie. O nwere ike ịbụ na Kraist nwụrụ tupu mgbe ahụ, mgbe a malitere eluigwe na ala. E kwuwerị, 'ọ bụ ya kere ihe niile n'eluigwe na n'elu ụwa.' (Kọl 1:16) Ọbụna... GỤKWUO "
N'ezie isiokwu na-arụ ụka. Ekwere m na ụfọdụ mgbanwe ma ọ bụ mgbanwe mgbanwe adịghị elekere e kere eke anya. Ajụjụ: Mmalite ahụ sitere na okike ma ọ bụ ihe mgbawa? Dịka m chere na mgbawa anaghị eweta ezi ihe, aga m achọ okike. Mana n’amamihe Ya, Onye Okike nwere ike inye ihe okike ekegodi mgbanwe. Ahụ na-acha ọcha ma ọ bụ ọchịchịrị, ogologo ma ọ bụ obere, wdg kama n'ime ha niile bụ otu. Otu na anụmanụ. iskpụrụ ahụ bụ otu ihe mgbe niile: ịchọrọ otu iji wepụta mkpụrụ, otu ga-eto mkpụrụ iji mụta nwa. Nke ahụ bụ ụkpụrụ. Mana dị ka cocktails, mmadụ nwere ike ịgwakọta na imeghari.... GỤKWUO "
Ezigbo Menrov. Na-agọnahụ na evolushọn na-enweghị nchekwa bụ ihe kpatara ụdị ndụ dịgasị iche iche, ọ dị nfe ọ gafere n'akụkụ nke ọzọ ma na-arụ ụka na ihe ọ bụla dị ndụ n'ụwa kere ya dịka Onye Okike si kee ya. N'ezie, ndụ na-agbanwe ruo n'ókè ụfọdụ, ọ bụ ezie na m ga-arụ ụka na ọ bụ nsonaazụ nke mgbanwe mgbanwe karịa mmemme ntụgharị / nhọrọ nke NDE.
Thanx AS. Ihe m nwere ike ikwenye. “N’ezie, ndụ na - emegharị oge ụfọdụ, ọ bụ ezie na m ga - ekwu na ọ bụ nsonaazụ mgbanwe mgbanwe mmegharị karịa usoro mmịpụta / usoro nhọrọ nke NDE” Nke ahụ bụ ihe ịtụnanya bụ na ịdị ukwuu nke uche. Ndị ọkà mmụta sayensị ahụ ekweghị na Chineke kwesịrị ịmụ banyere otú mkpụrụ ndụ ihe nketa si arụ ọrụ. Ndị na-ahụ maka Tiger nwere ike ịgbanwe n'ọgbọ otu site na ndị na-eri apịtị na-adịghị emerụ ahụ gaa na-eri nri na-agwụ ike na nnukwu ezé. Na-akpalite? Oké ọkọchị. Mana naanị 50% gbabara n'ime nnukwu anụ ndị mmadụ. Ha na-alanarị ụkọ mmiri ma ọgbọ ọzọ laghachiri na ndị na-eri scum adịghị emerụ ahụ. Ha niile na-eto ịdị ukwuu nke Chukwu. Biko... GỤKWUO "
Nke ahụ kwesịrị ịgụ salamanders Tiger.
JJ
O juru m anya na onye ọ bụla na-atụnye ụtụ na ngalaba a ga-abanye n'okwu a, nke jupụtara na 'ala', dị ka a pụrụ isi kwuo ya. Ndị mmadụ nwere mmetụta siri ike banyere nke a. Otu ihe kpatara ya kwesịrị ịpụta ìhè nye ọtụtụ ndị na-agụ saịtị a bụ na, ọ bụrụ na ozizi evolushọn bụ eziokwu, nke ahụ ga-eyi ka nkwenkwe okpukpe ha enweghị isi. Ọ bụrụ na Chukwu ekeghị anyị, yabụ na ọdịghị Chukwu dị, ma ọ bụ na ọdịghị inwekwa. Ebee ka nke ahụ hapụrụ nkwenkwe anyị, na olile anya anyị maka ọdịnihu, na-ekwughị banyere olileanya nke ọgbọ niile gara aga na afọ gara aga? M... GỤKWUO "
Yeah TRA ndị ọkà mmụta sayensị evolushọn yiri ka ọ na-agbaso usoro nke ụlọ nche elekere ọhụrụ na-agbadata ugbu a. Haha. Kedu ihe kpatara ndị a niile ji achọsi ike ka anyị kwenye n'ihe ndị kachasị ọhụrụ. Otu mgbe m hụrụ arụmụka na richard dawkins n'okwu a na ime ihe n'eziokwu ọ dị ka onye ezi uche dị na ya karịa ndị a na-akpọ ndị okike n'akụkụ nke ọzọ. Ha bụ ndị na-akparị mmadụ! Ọ jọgburu onwe ya. Achọpụtara m na ọ na-emegide okpukpe a haziri ahazi karịa ihe ọ bụla. Ka a sịkwa ihe mere eji megbuo ya... GỤKWUO "
Ekwenyere m kpamkpam. Ọ na-ato m ochi mgbe ndi sayensi choputara ozo nke jigsaw evolutionary ma mezie echiche ha. Aghọtara m na ọchụchọ maka eziokwu bụ usoro - ọrụ na-aga n'ihu nke chọrọ ọtụtụ mmejọ - mana ha na-achọ igosipụta nchọta ọhụụ ha dị ka ihe akaebe ebe ha na-agbagha nkwupụta okwu ochie ha site n'iji aka wee jiri nwayọ wepụta okwu - oh anyi ji KWEKWE ihe a, ma ugbu a anyi mara na… ”wdg wdg. Eziokwu nke ụnyaahụ bụ azụ na ibe nke akwụkwọ taa na-ekpuchi akwụkwọ. N'ezie Watchtower na-eme otu ihe ahụ,... GỤKWUO "
Echiche nke m nwere, nke na a na-atụ m ụjọ, bụ ihe ga - ekwe omume, n'ọdịnihu, mgbe ndị mmụọ ozi gosipụtara onwe ha, na a ga - ekpebi onye n’ime ha bụ onye kere m! Echere m n’agbanyeghi na ajọ akụkụ nke aja adịgboroja nke Jizọs ga-enwe omume nke enweghị ike ịnye nlekọta maka mkpa m, gụnyere mkpa ọ dị ịghọta na ahụike. Ebe odi nma Jisos g’ezi ndi mo-ozi Ya anya nke oma na nke oma. Ma ọ bụrụ na anaghị m achọ Jizọs dịka onye nyocha... GỤKWUO "
TRA- Ekwesịrị m ikwu na okwu gị bụ ihe kachasị agba ume ma nwee ezi uche m nụrụ kemgbe ogologo oge gbasara isiokwu a. Aghọtara m nchegbu ndị mmadụ na-enwe banyere isiokwu a. Mana ọ bụrụ na anyị n’agbalịsi ike ime ka ihe ndị sayensị kwuru dabara na Baibul, n’ezie anyị agbakwunyewo n’okwu ya ma mee ka ọ ghara ịdị irè.
Daalụ maka okwu ọma. Ọ na-esiri m ike ịnabata echiche nke ịbụ Onye Kraịst na ikwere na evolushọn. Ọ bụrụ na Adam ghọrọ usoro, ma ọ bụrụ na ọ bụghị ya bụ mmadụ mbụ, n’ihi mmehie onye ka Kraịst nwụrụ? Ọ bụrụ na Adam ghọrọ mmadụ, Adam ọ̀ ga-enwe ikpe mara “mmehie” n ’Akwụkwọ Nsọ? A sị ka e kwuwe, olee otú a ga-esi lee ya anya dị ka onye mmehie, ma ọ bụrụ na ọ bụ nanị ihe na-emezighị emezi ka ọ ghọọ nke ike ya kasịnụ? Enwere ike ịta ya ụta ma ọ bụ nwee ikpe mara ma ọ bụrụ na usoro evolushọn, nke nwere ike zuo ezuo, hapụrụ ya obere "zuru oke"? Ma ọ bụrụ na Adam bụ,... GỤKWUO "
N'eziokwu, enwere m mkparịta ụka a onye bụ onye Alakụba gabigara oke, onye na-ekweghị na Chineke ugbu a, n'ihi arụrụala niile ndị obodo ya hụrụ: yabụ na ọ dịghị Chineke, ugbu a ọ bụ prọfesọ na bayoloji, kwenyesiri ike na evolushọn dị taa? Olee otu site na nnwale n'ime ụlọ nyocha ya. Anyị na-ekwu banyere ndụ nke ike kwere. Anyị tụrụ aro na, ebe anyị hụgoro ọganihu na mgbanwe ụmụ mmadụ, gịnị kpatara ndị ngwụrọ kpuru ìsì, ndị na-enweghị aka na wdg, anyị tụrụ aro ka anyị gaa n'ihu na evolushọn, anyị kwesịrị igbu ndị niile nwere nkwarụ gụnyere nwata, ọ jụrụ echiche ahụ ndia bu ihe bara uru... GỤKWUO "