[Site ws12 / 16 p. 9 Jenụwarị 2-8]
Atọ “isiokwu isiokwu” maka ọmụmụ ihe a bụ:
- Gịnị mere ka obi sie gị ike na Jehova bụ Ọhazi na-enweghị atụ?
- N’ihi gịnị ka o ji bụrụ ihe ezi uche dị na ya ikwubi na a ga-ahazi ndị na-efe Jehova ofufe?
- Olee otú ndụmọdụ dị n’Okwu Chineke si enyere anyị aka ịna-adị ọcha, udo na ịdị n’otu?
N'eziokwu, ọ bụrụ na Jehova achọọ ịhazi ihe, ebe ọ bụ ya bụ Chineke Pụrụ Ime Ihe Niile, ọ ga-eme otú ahụ n'ụzọ na-enweghị atụ. Nke ahụ ọ̀ na-eme ka ọ bụrụ “Onye nhazi ahụ na-enweghị atụ”? Nke a bu aha o choro ka anyi tinye ya? Maka gịnị?
Capitalizing “Ọhazi” na-eme ka ọ bụrụ a kwesịrị aha. N'ezie ọ bụrụ na Jehova chọrọ ka a mara ya dị ka onye nwere nkà n'ịhazi ihe, ọ gaara ekwuwo ya n'ime Bible. Ọ na-akọwa onwe ya n'ọtụtụ ụzọ na Akwụkwọ Nsọ, mana ọ nweghị mgbe ọ kpọrọ onwe ya Onye nhazi. Chegodi ma asi na edere nke mbu n'ime Iwu Iri ahu otua:
“Abụ m Jehova Ọhazi gị, onye kpọpụtara gị n’ala Ijipt, n’ụlọ ohu. Enwela ndị ọzọ ga-ahazi aha ma e wezụga m. ” (Ex 20: 2, 3)
Dị ka ajụjụ atọ a si kọwaa, nzube nke isiokwu a bụ iji mee ka anyị nakwere na ihe nile Jehova na-eme chọrọ nhazi na-enweghị atụ. Ọ bụrụ na anyị echee otú ahụ, ndị nkwusa ga-eme ka anyị chee na ọ bụ naanị nzukọ nwere ike ife Jehova otú ọ chọrọ. Nhazi ga-aghọzi akara eji amata ezi Ndị Kraịst; ma ọ bụ ịkọwapụta ihe dị na Jọn 13:35: 'Mmadụ nile ga-eji nke a mara na unu bụ ndị na-eso ụzọ m — ọ bụrụ na unu onwe unu ahaziri onwe unu aha.'
Bible adịghị eji okwu ahụ bụ “nhazi” eme ihe ma ọ bụ na-ekwu banyere mkpa ọ dị ịhazi ihe iji nweta ihu ọma Chineke, ya mere onye dere ya nwere ọrụ dị ukwuu n'ihu ya. Kedu otu esi egosi mkpa nke nhazi? Iji mee nke ahụ, ọ tụgharịrị, na paragraf nke 3 ruo nke 5 gaa na mbara igwe. Eluigwe na ala ọ na-ekpughe otu nzukọ yiri nke klọọkụ? Anyị na-ahụ ihe akaebe nke ụyọkọ kpakpando na-adakpọ na nnukwu kpakpando na-adaba na ha onwe ha wee gbawa, na-ahapụ oghere ojii na-agba agba na ebe ha na-enweghị ihe ọ bụla ga-esi na ya gbapụ. A na-eche na usoro mbara igwe anyị mepụtara site na nsogbu nke irighiri ihe ndị dị na kpakpando. Fọdụ n'ime irighiri ihe ndị a ka dị na eriri asteroid na nsọtụ Mbara Igwe na ihe akpọrọ Oort igwe ojii. Enwere nsogbu nke comets sitere na igwe ojii na asteroids site na eriri na-emetụta ụwa. Ndị ọkà mmụta sayensị kwenyere na otu nkwekọrịta abụọ dị otú a kwụsịrị ọchịchị nke dinosaurs. Nke a anaghị ekwusi ike ịmara ezigbo nzukọ. Ọ ga-abụ na Jehova na-enwe mmasị ime ka ihe na-aga ma hụ otú ọ dị. Ma ọ bụ na amamihe dị karịrị nghọta anyị?[I]
Nzukọ Ndịàmà Jehova chọrọ ka anyị kweta na Jehova bụ Onye Ukwu na-arụ ọrụ; na ihe ọ bụla ọ na-eme na-egosi nlezianya nhazi nakwa na e nweghị usoro a na-ejighị n'aka n'eluigwe na ala. Uche di otua adabagh na ihe akaebe nke nchoputa nke sayensi, adigh akwado ya na akwukwo nso. Ndụ bụ ihe na-atọ ụtọ karịa ka JW.org chọrọ ka anyị kwere.
Agbanyeghị, ndị mbipụta akwụkwọ na-adabere na nnabata anyị nabatara nke mbụ a ka ha wee duga anyị na nkwubi okwu ikpeazụ na anyị kwesịrị ịhazi ka ọrụ ahụ wee gwụ. Nke a apụtaghị na ịhazi ihe jọgburu onwe ya, ma ajuju bilitere, onye na-ahazi ya?
Ndi Chineke Haziri?
Anyị achọghị ili ozu, ya mere, ka anyị kwuo ihe onye na-agụ Watchtowerlọ Nche ọ bụla na-agụbu. Mgbe akwụkwọ, vidio, na mgbasa ozi JW.org na-ekwu maka Nzukọ Chineke, ha na-ekwu thetù Ndịàmà Jehova. Agbanyeghị, na echiche nkatọ, ọ bụ adịghị mma ịkpọ ha Nzukọ Chineke rue mgbe egosipụtara na ọ bụ ikpe. Ya mere, iji zere ịgbanye echiche nke onye ọ bụla, site na ebe a gaa n'ihu, anyị ga-eji aka dị mkpirikpi, JW.org dochie akwụkwọ ọ bụla edepụtara n'isiokwu ahụ na nzukọ Chineke.
N’ihi ya, anyị kwesịrị ịtụ anya na Jehova chọrọ ka a hazie ndị na-efe ya ahazi. N’ezie, iji mezuo nke ahụ, Chineke enyela Akwụkwọ Nsọ maka iduzi anyị. Withoutdị ndụ na-enweghị enyemaka [JW.org] na ụkpụrụ ya ga-eweta enweghị obi ụtọ na nhụsianya. - Ihe E Dere 6
N’ezie, anyị na-emega ahụ ga-amata n’ebe a. Nke mbụ, anyị na-eche na Jehova chọrọ ka a hazie anyị nke ọma. Ọzọ, a gwara anyị na ihe mere Chineke jiri nye anyị Akwụkwọ Nsọ bụ ka anyị duzie anyị ka a hazie anyị nke ọma. (Ànyị ga-eche na ọ bụrụ na anyị agbasoo ụkpụrụ Akwụkwọ Nsọ ndị metụtara omume, ịhụnanya, okwukwe na olileanya, ma a hazighị ha nke ọma, Jehova agaghị ewe iwe?) N'ikpeazụ, anyị kwesịrị iche na Akwụkwọ Nsọ ezughị. Ọ bụrụ na anyị ebi na-enweghị enyemaka nke JW.org, anyị ga-enwe obi erughị ala na enweghị obi ụtọ.
Enyemaka ha na-ekwu maka ya gụnyere nkọwa ha banyere Akwụkwọ Nsọ. Dị ka ọmụmaatụ:
Akwụkwọ Nsọ abụghị naanị akwụkwọ ndị Juu na nke Ndị Kraịst na-enweghị njikọ. Kama, ọ bụ akwụkwọ a haziri nke ọma — onye isi ike mmụọ nsọ Chineke. Akwụkwọ nke Bible n'otu n'otu nwere njikọrịta iche. Ihe e dere na Jenesis ruo Mkpughe bụ isi okwu Bible - iwepụ ọbụbụeze Jehova na mmezu nke nzube ya maka ụwa site n'Alaeze ya nke dị n'aka Kraịst, “mkpụrụ” ahụ e kwere ná nkwa. — Gụọ Jenesis 3: 15; Matthew 6: 10; Nkpughe 11: 15. - Ihe E Dere 7
JW.org na-agwa anyị na isiokwu nke Akwụkwọ Nsọ bụ “igosipụta oruru o ruuru Jehova ịbụ ọkaaka”. Mee nyocha okwu na mmemme WT Library site na iji "igosi" na "ọbụbụeze".[Ii] Idem ayakpa fi ndifiọk nte ke Bible isidaha mme ikọ oro nte Enyọn̄-Ukpeme etịn̄de.[iii] Ọ bụrụ na isiokwu nke Akwụkwọ Nsọ abụghị ihe JW.org na-ekwu, mgbe ahụ gịnị bụ isiokwu nke Akwụkwọ Nsọ? Ọ bụrụ na a na-eduzi anyị pụọ na ezigbo ebumnuche nke Akwụkwọ Nsọ, ọ bụ na anyị agaghị enwekarị ọ moreụ na 'enweghị obi ụtọ na nhụsianya'.
JW.org — Organizationtù Ndị Juu na Ndị Kraịst
Iji kwado esemokwu ahụ anyị chọrọ JW.org iji hazie anyị, edoziri Israel ka ọ bụrụ ihe nlere anya n'ọgbakọ ọgbakọ Ndị Kraịst ọhụụ.
Nditọ Israel ẹma ẹsinam n̄kpọ ke ndutịm. Dị ka ihe atụ, n'Iwu Mozis, e nwere “ndị inyom a haziri ka ha na-eje ozi n'ọnụ ụzọ ụlọikwuu nzute.” (Ọpụ. 38: 8) Otú e si hazie ụlọikwuu ndị Izrel na ụlọikwuu ahụ n'usoro. Ka oge na-aga, Eze Devid mere ka ndị Livaị na ndị nchụàjà nwee nkewa nke ọma. (1 Chron. 23: 1-6; 24: 1-3) Nditọ Israel ẹma ẹsinam n̄kpọ ke nde ke nde, emem, ẹnyụn̄ ẹdiana kiet ke ini mmọ ẹkopde uyo Jehovah. - Deut. 11:26, 27; 28: 1-14. - p. 8
O doro anya na a haziri ha mgbe Chineke na-agagharị ọtụtụ nde mmadụ gafere ala ịkpa na-adịghị mma na Kenan. Jehova nwere ikike nke ukwuu ịhazi ihe mgbe e nwere nzube ga-emezu nke chọrọ nhazi. Otú ọ dị, ozugbo ha biri n'Ala Nkwa ahụ, usoro nhazi ahụ efughị. N'ezie, ọ bụ ịmaliteghachi nzukọ n'okpuru ikike nke isi mmadụ mebiri ihe niile.
N'oge ahụ, e nweghị eze n'Izrel. Onye ọ bụla na-eme ihe dị mma n'anya ya(Jg 17: 6)
Nke a anaghị ekwusi ike ịhazi nzukọ n'okpuru ikike etiti. Not cheghị na ọ ga-adị mma ma anyị jiri ọgbakọ Ndị Kraịst nke oge a na-eme ihe atụ a kama iji ihe ahụ na-akụ afọ n'ala bụ́ nke sitere n'ọchịchọ na-ezighị ezi ndị Israel nwere ka eze ụmụ mmadụ chịa ha.
Gotù Na-achị Isi Narị Afọ Mbụ?
Paragraf nke 9 na nke 10 na-agbalị ịtọ ntọala maka Gotù Na-achị Isi nke oge a site n’ikwu na e nwere ogbo ibe ha na narị afọ mbụ. Nke a abụghị eziokwu. Ee, n’otu oge, ndị ozi na ndị okenye nọ na Jerusalem nyere ọgbakọ nile nke ụbọchị ahụ ntụziaka, ma nke ahụ bụ nanị n’ihi na ha (ndị ikom si n’etiti ha) bụ ndị kpatara nsogbu ahụ na mbụ. N'ihi ya ọ dabara ha idozi ya. Ma, o nweghị ihe gosiri na ha na-eduzi ọgbakọ niile n’oge niile n’ụwa. N'ezie, ọ dị nnọọ iche na nke ahụ. Dị ka ihe atụ, ònye malitere aha bụ́ “Onye Kraịst”? O bidoro n’ọgbakọ na-abụghị nke ndị Juu dị n’Antiọk. (Ọrụ 11:26) Ha ezigaghị Pọl na ndị ibe ya na njem ozi ala ọzọ ha atọ a na-ede n'akwụkwọ ha n'akwụkwọ Ọrụ Ndịozi. Ọ bụ ọgbakọ Antiọk nyere iwu ma kwadoo njem ndị ahụ.[iv]
Yoù Na-eso Nduzi?
“Followinggbaso nduzi” yiri ka ọ bụ ihe ọjọọ. N'ezie, ọ bụ okwu efu n'ime obodo JW.org maka "irube isi na enweghị isi". Ihe a na-atụ anya ya bụ irube isi ọsọ ọsọ na enweghị mgbagha na-erubere iwu nke ụmụ nwoke isi nke thetù Ndịàmà Jehova isi.
Kedu ihe ndị otu Kọmitii Alaka ma ọ bụ Kọmitii Mba, ndị nlekọta sekit na ndị okenye ọgbakọ kwesịrị ime mgbe ha natara nduzi site n'aka [JW.org] taa? Akwụkwọ nke Jehova na-eduzi anyị niile irube isi na ido onwe anyị n'okpuru. (Diut. 30: 16; Heb. 13: 7, 17) Mmụọ nkatọ ma ọ bụ nke nnupu isi enweghị ebe ọ bụla na [JW.org], n'ihi na ụdị omume ahụ nwere ike ịkpaghasị ọgbakọ anyị na-ahụ n'anya, udo na nke ịdị n'otu. N’ezie, ọ dịghị Onye Kraịst na-eguzosi ike n’ihe nke ga-achọ igosipụta nkwanye ùgwù na enweghị ntụkwasị obi dị ka nke Dayọtrefis. (Guo 3 John 9, 10.) Anyị nwere ike jụọ onwe anyị, sị: 'contributenyere m aka na ọnọdụ ime mmụọ nke ndị gbara m gburugburu? M na-anabata nduzi nke ụmụnna ndị na-edu ndú ma na-akwado m? ' - Ihe E Dere 11
Dabere n’ahịrịokwu abụọ mbụ dị na paragraf nke iri na otu, anyị kwesịrị ikwubi na Baịbụl na-agwa kọmitii alaka, ndị nlekọta sekit, na ndị okenye ka ha rubere andtù Na-achị Isi nke JW.org isi. E dere akụkụ Akwụkwọ Nsọ abụọ dị ka ihe akaebe.
Diuterọnọmi 30:16 kwuru gbasara ihe Jehova nyere n’iwu, ọ bụghị “ihe mmadụ nyere n’iwu” ma ọ bụ “nduzi” si na JW.org. Banyere Ndị Hibru 13:17, ọ dịghị achọ nrube isi na-erubere iwu mmadụ isi. Okwu Grik, peithó, eji ebe ahu putara “ime ka mmadu kwenye, inwe obi ike”, obughi “irube isi”. Mgbe Bible na-ekwu banyere irubere Chineke isi dị ka ọ dị n’Ọrụ 5:29, ọ na-eji okwu Grik dị iche eme ihe.[v] Olee ihe a ga-eme ka e mee ihe ndị okenye, onye nlekọta sekit, ma ọ bụ Gotù Na-achị Isi kwuru ka e mee? Ọ́ bụghị Okwu Chineke e dere n’ike mmụọ nsọ? Ọ bụrụ na nduzi ha na-emegide Okwu ahụ sitere n’ike mmụọ nsọ, mgbe ahụ onye ka anyị ga-erubere isi?
Maka iji onwe anyị atụnyere onye ọ bụla na-anaghị anabata ngwa ngwa ntuziaka nke Bodytù Na-achị Isi na Dayọtrefis, anyị ga-echeta na ọ bụ Jọn onyeozi ka onye a na-emegide. Ọ dị ka anyị na-atụnyere Onyeozi nke Onyenwe anyị họpụtara ozugbo na ndị ikom ahọpụtara onwe ha nke Bodytù Na-achị Isi.
Ndịàmà Jehova ajụwo Pope na ndị isi ụka ọzọ na nkatọ. Ma ha agaghị ewere ọnọdụ ha dị ka nke Dayọtrefis. Yabụ kedu ihe bụ njirisi maka ịsị na mmadụ bụ Dayọtrefs nke oge a? Kedu mgbe ọ dị mma inupụrụ isi chọọchị isi? Ndi ẹkeme ndida ukem edumbet oro nsịn ke kpukpru ndausụn̄ oro Otu Ukara Mme Ntiense Jehovah ẹnọde?
Ole Ndị Ka Timoti Họọrọ?
Iji gosipụta mkpa nkwado na-enweghị nkwekọrịta na nnabata ntụziaka sitere n'aka Bodytù Na-achị Isi, enyere ihe atụ ndị a:
Tụlee mkpebi bytù Na-achị Isi mere n'oge na-adịbeghị anya. “Ajụjụ Ndị Na-agụ Akwụkwọ Anyị Na-ajụ” n ’Watchtowerlọ Nche nke November 15, 2014, depụtara mgbanwe maka etu esi ahọpụta ndị okenye na ndị ohu na-eje ozi. Isiokwu ahụ kwuru na òtù na-achị isi nke narị afọ mbụ nyere ndị nlekọta na-ejegharị ejegharị ikike ịhọpụta ụdị ndị ahụ. N’ikwekọ n’usoro ahụ, kemgbe Septemba 1, 2014, ndị nlekọta sekit na-ahọpụta ndị okenye na ndị ohu na-eje ozi. - Ihe E Dere 12
A na-ewere ikike maka mgbanwe a n'ụzọ doro anya site na ụkpụrụ e setịpụrụ na narị afọ mbụ. N'ezie, dị ka ọ na-arịwanye elu, ọ dịghị ebe e dere n'Akwụkwọ Nsọ iji kwado nkwupụta a. Ndị okenye na ndịozi nọ na Jeruselem - ihe Gotù Na-achị Isi nke oge a kwuru na ọ bụ òtù na-achị isi nke narị afọ mbụ - nyere ndị nlekọta na-ejegharị ejegharị ikike ịhọpụta ndị dị otú ahụ? Ejiri Timoti dị ka ụdị ihe atụ ahụ dabere n’Akwụkwọ Nsọ ndị e zoro aka na paragraf a. Nye nyere Timoti ikike ịhọpụta ndị okenye n’ọgbakọ ndị ọ gara?
“Nwa m Timoti, enyefewo m gị nke a, n’ikwekọ n’amụma ndị e buru banyere gị, ka i wee site na ndị a gaa n’ihu ibu agha dị mma,” (1Ti 1: 18)
“Eledala onyinye ahụ dị n’ime gị nke enyerela gị site na ibu amụma, mgbe òtù ndị okenye bikwasị gị aka.” (1Ti 4: 14)
"Maka nke a, ana m echetara gị ka ị na-efegharị dị ka ọkụ onyinye nke Chineke nke dị n'ime gị site na ibikwasị aka m n'isi gị." (2Ti 1: 6)
Timoti si Listra, ọ bụghị Jeruselem. Site na ihe edeturu, o doro anya na Pọl onyeozi na ndị okenye obodo hụrụ onyinye nke Mmụọ Nsọ na-arụ ọrụ na Timoti. Nke ahụ, tinyere amụma ndị e buru banyere ya site na Mmụọ Nsọ, kpaliri ha ịtụkwasị ya aka inye ya ikike maka ọrụ dị n’ihu. Anyị nwere ike ịrụ ụka na ebe ọ bụ na Pọl nọ ebe ahụ, ihe a na-akpọ òtù na-achị isi nke Jeruselem metụtara, ma Akwụkwọ Nsọ gosiri anyị n'ụzọ dị iche.
“N'Antiọk, e nwere ndị amụma na ndị nkụzi n'ọgbakọ dị n'ebe ahụ: Banasas, Simiọn onye a na-akpọ Niger, Luciọs onye Saịrin, Manas onye gụrụ Herọd onye na-achị ógbè ahụ na Sọl. 2 Mgbe ha na-ejere Jehova ozi ma na-ebu ọnụ, mmụọ nsọ kwuru, sị: “Wepụtaronụ m Banabas na Sọl maka ọrụ m kpọrọ ha.” 3 Mgbe ha busesịrị ọnụ ma kpee ekpere, ha bikwasịrị ha aka n'isi ma zipụ ha. (Ac 13: 1-3)
Nhọpụta na ikike Saul (Paul) ga-aga njem ozi ala ọzọ ya esiteghị na Jerusalem, kama site na Antịọk. Ndi ana idọhọ ke esop ke Antioch ekedi akpa otu ukara eyo mme apostle? Mbanụ. Akwụkwọ Nsọ na-egosi n'ụzọ doro anya na nhọpụta nile dị otú ahụ bụ mmụọ nsọ ọ bụghị site na kọmitii etiti, ọ bụghị ndị nnọchi anya nke kọmitii ahụ kwuru.
Inwe Ndị Na-edu Ndidi (He 13: 17)
Ugbu a bụ ụfọdụ ndụmọdụ si Ụlọ Nche na anyị kwesịrị iso.
Anyị kwesịrị iso ndụmọdụ ndị okenye si na Baịbụl. Ndị ọzụzụ atụrụ a na-eguzosi ike n'ihe n'ime [JW.org] bụ ndị “ezigbo,” ma ọ bụ “ndị nwere ahụ ike; bara uru, ”ntụziaka dị n'akwụkwọ nke Chineke. (1 Tim. 6: 3; ftn.) - Ihe E Dere 13
Ọ bụrụ na ihe ọ na-akụzi si na Baịbụl, anyị kwesịrị ịgbalịsi ike na-eso ya n’agbanyeghị ebe o si. (Mt 23: 2, 3) Nkaedi no fa 1 Timoteo 6: 3 ho, na fa di dwuma bere a woresiesie wo ho akɔyɛ sankɔhwɛ no, na fa bere tiaa bi kyerɛ no sɛnea yɛyɛ adesua no.
“Ọ bụrụ na onye ọ bụla akụzi nkuzi ọzọ ma ghara ịnabata nkuzi ziri ezi, nke si n'aka Onyenwe anyị Jizọs Kraịst, ma ọ bụ n'ozizi nke kwekọrọ na nsọpụrụ Chineke, ọ dị mpako, ọ dịghịkwa aghọta ihe ọ bụla. Ọ na-eche banyere arụmụka na arụmụka banyere okwu. Ihe ndị a na-eme ka ekworo, esemokwu, nkwutọ, na-enyo enyo, esemokwu mgbe niile banyere obere ihe ndị mmadụ merụrụ n’echiche na nke na-ewepu eziokwu, na-eche na nsọpụrụ Chineke bụ ụzọ uru. ”(1Ti 6: 3-5 )
Yabụ n'ụdị ndị a, anyị kacha emesi ike ọ bụghị irubere ha isi. Achọpụta ihe atụ dị na nke a na paragraf na-esote.
Pọl duziri ndị okenye Inye nwoke ahụ na-eme omume rụrụ arụ n’aka Setan — yabụ, ịchụpụ ya. Iji chekwaa ọgbakọ dị ọcha, ndị okenye kwesiri ikpochapụ “ihe iko achịcha.” (1 Cor. 5: 1, 5-7, 12) Mgbe anyị kwadoro mkpebi ndị okenye ịchụpụ n’ọgbakọ onye mmehie na-enweghị nchegharị, anyị na-enyere aka idebe ịdị ọcha nke ọgbakọ ma ikekwe kpalie onye ahụ ichegharị ma chọọ mgbaghara Jehova. - Ihe E Dere 14
Pọl degaara ọgbakọ dị iche iche akwụkwọ ozi, ọ bụghị naanị ndị okenye. (Kọl 4:16) Ọ bụ ụmụnna nwoke na ụmụnna nwanyị niile nọ n'ọgbakọ dị na Kọrịnt ka o kwuru okwu ya. Ọ bụrụ na anyị agụọ agbamume ahụ bụ́ “wepụnụ ajọ nwoke ahụ n’etiti onwe unu” na arịrịọ a rịọkwara ọtụtụ ka ha gbaghara, anyị ga-ahụ n’ụzọ doro anya na ọ na-agwa ọgbakọ okwu, ọ bụghị nanị ndị okenye. (1Co 5:13; 2Co 2: 6, 7) Taa, a na-achụpụ ndị okenye na nzuzo, ọ dịghịkwa onye maara ihe mmehie ahụ bụ na ihe mere e ji chụọ onye ahụ n'ọgbakọ. Nke a megidere ntụziaka doro anya Jizọs nyere na Matiu 18: 15-17.[vi] Ya mere na-agbaso ndụmọdụ nke 1 Timothy 6: 3-5, anyị ekwesịghị irube isi na ntụzi aka enyere na paragraf nke 14.
Na-efu Mark
Paragraf nke 15 na-arịọ arịrịọ maka ịdị n'otu mgbe e nwere okwu metụtara esemokwu n'okwu metụtara 1 Ndị Kọrint 6: 1-8. Nke a bụ ezigbo ndụmọdụ, mana ike na-efunahụ ya n'ihi nkuzi JW.org nke atụrụ ọzọ. Gịnị kpatara nke a? N'ihi na Atụrụ Ọzọ ahụ — dị ka JW.org si kwuo — agaghị “ekpe ndị mmụọ ozi ikpe,” nke nkwenkwe a na-emebi echiche Pọl na 1 Ndị Kọrint 6: 3.[vii]
Vdị n'otu na Lovehụnanya
Paragraf nke 16 na-arịọ maka ịdị n'otu. Createshụnanya na-emepụta ịdị n'otu dị ka ihe sitere n'okike, ma ịdị n'otu nwere ike ịdị ma ịhụnanya adịghị. Ekwensu na ndị mmụọ ọjọọ ya dị n’otu. (Mt 12:26) Edidianakiet oro m withoutnyeneke ima inyeneke ufọn inọ mme Christian. Ihe JW.org pụtara mgbe ọ na-ekwu maka ịdị n’otu kwekọrọ n’ezie. Ime ihe kwekọrọ n'ihe Gotù Na-achị Isi kwuru, alaka ụlọ ọrụ dị n'ógbè ahụ, ndị nlekọta sekit, na ndị okenye ọgbakọ na-eme ka e nwee ịdị n'otu, ma ọ̀ bụ ụdị nke Jehova Chineke na-agọzi?
Okwu Mkpendled
Paragraf nke 17 dị ka ọ na-enye anyị ndụmọdụ dị mma, sitere na Bible.
Ọ bụrụ na a ga-eme ka ịdị n'otu na ịdị ọcha n'ọgbakọ, ndị okenye ga-elebara okwu ikpe ọsọ ọsọ na n'ụzọ ịhụnanya. - Ihe E Dere 17
Onye ọ bụla na-achọgharị n’ lookingntanet na-achọ isiokwu na ihe ndị ọzọ Ndịàmà Jehova na-ekwu, ọ ga-achọpụta na otú anyị si ekpe ikpe anaghị akwado ịdị n’otu ma ọ bụ ịdị ọcha. N'ezie, ọ bụrụ otu n'ime esemokwu kachasị na esemokwu nke nzukọ na-eche ihu ugbu a. Ọ dị mkpa ka ọgbakọ dịrị ọcha, ma ọ bụrụ na anyị ahapụ usoro na omume nke Onyenwe anyị Jizọs setịpụrụ, anyị ga-aba ná nsogbu ma wetara aha ya na Nna anyị nke eluigwe nkọcha. Otu n'ime usoro ikpe anyị kachasị ama ama bụ na ịchụpụ ndị hapụrụ onwe ha. . (Mt 18: 6)
Dị ka paragraf 17 na-egosi, anyị maara ihe Akwụkwọ Nsọ na-eduzi anyị ka anyị mee, mana anyị anaghị eme ya.
Ndị Kọrịnt nke Abụọ, nke edere ọnwa ole na ole ka nke ahụ gasịrị, na-egosi na enwere ọganihu n’ihi na ndị okenye etinyela ntụzi aka nke onyeozi ahụ. - Ihe E Dere 17
"Ọnwa ole na ole ka e mesịrị", Pọl gwara ha ka ha weghachi nwoke ahụ n'ọgbakọ. Ọ bụ ezie na anyị kwetara na nanị ihe atụ Bible nke “iweghachi” bụ nanị “ọnwa ole na ole” mgbe “a chụsịrị mmadụ”, ọ dịghị ndụmọdụ ọ bụla ndị okenye ga-agbaso ihe nlereanya a. Na de facto ọkọlọtọ bụ opekempe ahịrịokwu nke otu afọ. Ahụla m ka ndị okenye na-ahụ maka ndị na-ahụ maka ije ozi na ndị nlekọta sekit na-ajụ ha ajụjụ mgbe ha na-agbasoghị “iwu a na-edeghị ede” site n’ịkpọghachi mmadụ n’ime ihe na-erughị ọnwa iri na abụọ. E mere ka iwu a na-edeghị ede sikwuo ike n'ụzọ dị iche iche. Dị ka ihe atụ, ná mgbakọ distrikti nke afọ a, e gosiri anyị vidio nke otu nwanna nwaanyị a chụrụ n’ọgbakọ maka ịkwa iko. Mgbe afọ 12 gachara, ka anaghịzi eme mmehie onye ịchụpụ n'ọgbakọ, o tinyere akwụkwọ maka ịlaghachi n'ọgbakọ. Eweghachiri ya ozugbo? Mba! Ọ ga-echere otu afọ zuru ezu iji laghachi.
'Anyị ji okwu anyị sọpụrụ Chineke, mana obi anyị dị anya n’ebe Ọ nọ.' (Mark 7: 6)
Ihe Dị Mkpa Dị Mkpa
N’ọgbakọ Jizọs Kraịst nọ n’isi, ihe dị mkpa n’ezie bụ ịhụnanya. (John 13:34, 35; 1Co 13: 1-8) Edi, ke n̄ka emi irenowo ẹnamde, se inen̄erede idi akpan n̄kpọ edi ndikop item, ndinam se Abasi ọdọhọde. Ihe dị mkpa bụ inweta ọrụ ahụ. (Mt 23:15)
______________________________________________________________
[I] Iji kọwaa na iwu na nhazi abụghị usoro mmekọrịta, tụlee Egwuregwu Ndụ nke Conway. (Can nwere ike ịkpọ ya Ebe a.) Nke a na kọmputa egwuregwu site na ụbọchị nke nnukwu mainframes dabeere nanị anọ dị mfe iwu. Ma iwu ndị ahụ nwere ike ịmịpụta nsonaazụ na-enweghị njedebe dabere na mmalite egwuregwu ahụ. Kpụrụ na-apụta-ụfọdụ haziri ahazi nke ọma, ndị ọzọ akpaghasị nke ọma — ha niile dabere n'otu iwu anọ ahụ. Nke a bụ ihe anyị na-ahụ anya n’eluigwe na ala. Iwu anụ arụ ahaziri nke ọma na-ewepụta ọtụtụ nsonazụ dị ka enweghị ngwụcha.
[Ii] Ntughari (sans kwuru) “vindicat *” na “eze” * ga-ewetara ndepụta sara mbara.
[iii] Maka ihe ndi ozo n'isiokwu a, lee edemede Iwepụ ọbụbụeze Jehova na Gịnị Mere Ndịàmà Jehova Ji Ekwusa Ozi Ọma nke Ọbụbụeze Jehova?
[iv] Maka ntụle maka otu òtù na-achị isi na ọgbakọ Ndị Kraịst narị afọ mbụ, lee Gotù Na-achị Isi nke narị afọ mbụ - Nyochaa Akwụkwọ Nsọ
[v] Maka nghota zuru oke nke putara ndi Hibru 13: 17, lee edemede a, Irubere Isi Ma Obu Ibu Isi - O bu Ajuju.
[vi] Maka nyocha zuru ezu nke na-egosi otú thetù Ndịàmà Jehova si mejọọ Akwụkwọ Nsọ n’idozi okwu ikpe, lee isiokwu ahụ, Matthew 18 nyochagharịrị, ma ọ bụ gụọ usoro niile malitere na Na-ekpe ikpe Ziri Ezi.
[vii] Maka amaokwu Akwụkwọ Nsọ na-egosi na nkuzi JW metụtara Nwa Atụrụ nke ọzọ bụ ụgha, lee Kuchiri! na Begabiga Ihe Edere.
Ndewo Meleti, dika m siri kwuo, aga m eme nke a. N'okwu mmeghe ya, nwanne anyị nwoke kwuru, echere m na ọ bụrụ na ị gụkọta para 1. “Anyị agwala ndị kwuru nke a, ịkwesighi ịnọ na nzukọ ịzọpụta, agụrụ m akwụkwọ nsọ m M na Chineke nwere mmekọrịta ”mgbe ahụ ọ sị,“ nke ahụ ọ bụ echiche ziri ezi? ” Ha ga-amụtakwa na Jehova enweghị atụ otú o si ahazi ihe. ” N’oge ochie, ị nwere ike ịtụ onye na-eduzi ụlọ nche ajụjụ, ma ọ bụrụ na ịchọrọ nkọwa ọzọ akọwapụtara na paragraf ahụ. Ọmụmụ Akwụkwọ ahụ dị mma maka nke ahụ... GỤKWUO "
Meleti. Achọrọ m ịma. Paragraf nke 13 na-ekwu maka akara na akara akara. Ihe si na ya pụta bụ na ụmụnna nwoke na nwanyị kwụsị iso ndị dị otú ahụ na-akpakọrịta ma ghara iwere ha dị ka onye iro. Olee otu esi emezu nke a? Ọzọkwa, ọ bụrụ na onye ahụ echegharịa, ònye ga-eme ka ọgbakọ mara banyere mgbanwe a nakwa na izere ya pụrụ ịkwụsị? Enwere okwu “Unmarking amaghị m. -eburu
Akara dị ka JWs na-eme bụ ịghahie ndụmọdụ Pọl. A na-ekwu okwu na-enweghị ịkọ aha onye ọ bụla na onye ọ bụla kwesịrị ịgwọ ha n'ụzọ dị iche. Nke a abụghị ihe Pọl na-ekwu ma ọlị. Lee Imeso ndị mmehie - Nkebi nke 2.
@kyaecker. Echere m na m gụrụ na ahụmịhe mmadụ na ndị okenye na-emepụ nsị na-amalite n'ihu ọha na-akpakọrịta na akara mbụ ahụ. Atụrụ ahụ ghọtara nke a dị ka ihe mgbaàmà.
Agbanyeghi tupu edemede a pụta, m na-agba mbọ ike m iji chọta ntọala gara aga nke nzukọ jikọtara ọnụ. Amataghị nke ọma na Amataghị nke ọma na USA n'oge antebellum ohu. Enyochawo m Akwụkwọ nke Proclaimers niile naanị ịchọta na peeji nke 116, ihu ụmụ nwoke Caucasian 11 (Bodytù Na-achị Isi). N'otu oge tupu nke ahụ erute na 28 ọ bụghị otu onye na agba agba ma ọ bụ ihe ọ bụla ọzọ na-enweghị ọcha n'oge ndị ahụ. M̀ ga-ekweta na Chineke Pụrụ Ime Ihe Niile na-akpata nke ahụ? Ọzọkwa, agwara anyị ka anyị kwụsị ikwusa ozi ọma n'agbanyeghị ihe ọ bụla, mana nzukọ... GỤKWUO "
Daalụ maka ịkekọrịta nyocha gị nke isiokwu elele a bụ Meleti. Ọ dịghị onye nọ n'ụlọ nzukọ m nke nwere mmasị ịtụgharị uche n'akụkụ ndị ọzọ na-abụghị ihe dị n'isiokwu ahụ. E nwere ọtụtụ paragraf ebe ọ bụrụ na m na-skimming ya mgbe ahụ, ọ na-eme ka uche zuru oke ma ozugbo m malitere ịjụ ajụjụ, dị ka nkwubi okwu ndị dị na paragraf nke 6 .. ọ bụghị ezigbo ọmụmụ na-eju afọ. Ọ bụrụ na e nwere nzukọ ndị na-eji aha Jehova efe ofufe, mgbe ahụ, o kwesịrị inwe ezigbo mmasị na ha na-eme onwe ha n'ụzọ kwesịrị ekwesị iji too aha ya, ọ bụghị ito ya ọzọ.... GỤKWUO "
Ndewo Candace, aga m ekwenye na nkwubi okwu gị banyere uru, ruo otu isi, nke nzukọ. Onwem enwechaghi okpukpe m jiri choo nzukọ nke ime mmụọ m wee zụlite ịhụnanya maka Chineke na okwu Ya. Ekwere m na n’otu oge ezinụlọ anyị gara n’ihu n’otu oge, nhazi dịzị mkpa adịghịzi anyị, ma anyị nwere ike gosipụta na anyị hụrụ Nna anyị na eziokwu n’anya site na ịhapụ mgbe ajọ omume WT pụtara. Na Matiu 13, n’ilu ọka na ata, ọka wit bụ... GỤKWUO "
Howdy Colette. Anọ m ọhụụ ebe a ya mere gbaghara m ma ọ bụrụ na ịjụ ajụjụ banyere post gị adabaghị na iwu nzukọ, mana ị na-ekwu na gị na ezinụlọ gị hapụrụ eziokwu ahụ dịka akọ na uche? Site na ezumike, ị na-ekwu "E kewapụrụ onwe ya" ka ọ bụ na ị ghọrọ onye na-adịghị arụ ọrụ?
Ọ bụrụ na ajụjụ a adịghị mma n'ụzọ ụfọdụ biko nweere onwe gị ịtọ m ọtọ .Ọ bụ naanị otu ụzọ m ga-esi amụta. 🙂 Anaghị m ajụ ya ka ọ bụrụ ihe ịma aka… .n'ihi ọchịchọ ịmata ihe.
Ezigbo Inọk, a na-anabata gị nke ọma na m nwere obi ụtọ ịza. Abụ m ọsụ ụzọ, e mere m baptizim afọ iri abụọ na asatọ, ụjọ na-atụ m nke ukwuu otu onye Katọlik ga-esi wee dịrị n ’okpukperechi ha ma ọ na-ezochi mmetọ ụmụaka. N'ọnwa Ọktọba 28, ahụrụ m ụlọ ọrụ ndị Royal Royal Commission na-aza n'ime nzaghachi nke ụlọ ọrụ maka mmegbu ụmụaka, ikpe nke 2015, ebe ha nyochara iji nlezianya Watchtowerlọ Nche maka mmetọ ụmụaka. Horjọ tụrụ m mgbe m matara etu mmetọ ụmụaka si emetụta nzukọ a, yana etu esi echekwa onye metọrọ nwa ahụ. Onye e metọrọ emetọ ụmụaka kwesịrị inwe abụọ... GỤKWUO "
Howdy Colette. Daalụ nke ukwuu maka ozi ahụ yana ịkpọ oku. Ọ ga-amasị m ịtụba Boerewors ole na ole na Brai mana enwere m obere ihe ịma aka …… sausages na Barbie n'olu m nke ohia. yabụ ọ bụrụ na ezinụlọ gị ma ọ bụ ụmụnna nwoke ọ bụla nọ ebe a ga-achọ ịchụkwudo ịgba agba m na-adị mgbe niile. (na-enye ohere maka oge ị na-adọkpụ 🙂) Agara m leta Capetown yana ịtọ ntọala ya gụnyere Paarl na Stellenbosch bụ ụfọdụ n'ime ihe ndị kachasị mma... GỤKWUO "
Inọk ekele maka ndabere na RC. Jehova enweghị ike ịgha ụgha, ọ dịghịkwa ebe ọ bụla n'ime akwụkwọ nsọ Ya ịnakwere ịgha ụgha ma ọ bụ gọzie ya. Ihe banyere Devid na achicha ihunanya gosipụtara ihe jọgburu onwe ya nke mere na o nweghi ngozi Ya. Eziokwu bu ihe ndabere nke iguzosi ike n'ezi ihe, na anyi aghaghi ihu n'anya bu eziokwu nke okwu Chineke, kamakwa eziokwu n'ozuzu. Ọchịchị ọchịchị bụ ihe Akwụkwọ Nsọ na-akwadoghị, omume rụrụ arụ, na ihe akaebe nke enweghị okwukwe na ntụkwasị obi na Chineke nke Eziokwu. Naanị mkpụrụ ọzọ rere ure na osisi nke org jupụtara na ya.
Chnọk, gịnị mere na ị gaghị eziga gị adreesị email gị na Meleti ka o wee nwee ike itinye anyị na ya.
Ok Colette ga-eme. Amaghị m na n'oge na-adịghị anya ọ ga-abanye ya. Oge ikpeazụ m lere anya na a na-anyafe ya site na California na-ele Real Estate. O doro anya na isi na-egbu oge bụ na ọ nwere ike ịhụ a ebe nnukwu ezughị. 🙂🙂
🙂
Make na-ekwu okwu ziri ezi, Candace. Mgbe anyị tụgharịrị azụ n’oge Russell, anyị ga-ahụ na ihe dị n’oge ahụ bụ onye nkwusa nke na-eweta akwụkwọ ebipụtara nke ndị ọzọ nwere ike iji dịka ha họọrọ. Ọ bụghị naanị ya bụ onye mbipụta akwụkwọ nyocha. Ihe ghọrọ nzukọ ụmụ akwụkwọ mba ofesi bụ njikọta nke ndị otu nọọrọ onwe ha na mba dị iche iche ndị gbakọtara na obere ọgbakọ iji mụọ Akwụkwọ Nsọ. Ha ji mbipụta ndị sitere na Watchtower Bible na traktị Society mee ihe, ma ha jikwa akwụkwọ ndị ọzọ wee họrọ ụdị nke ha chọrọ ịmụ na ya. Ha... GỤKWUO "
Howdy Ndi Oma. Oge izizi. M wee si nzukọ m na-atụle isiokwu a na-achọghị ịfụ mkpu, nke a bụ ihe dị mkpa! Okwu ụfọdụ ndị na-ege ntị kwuru nke ndị okenye kwadoro n’oge a na-amụ 1. 2. ”Worldy Armies na-ahazi nke ọma na usoro maka otu ihe. Site na ịhazi nke a nke ọma, ha nwere ike nweta ozi ha. ”N'ihi ya, nzukọ nke ndị Jehova. 3. ”Dika Okenye... GỤKWUO "
Nabata Inọk! Daalụ maka ezigbo nkọwa na ụfọdụ nghọta banyere echiche nke ụmụnna anyị na nzukọ. Ejere m ozi dị ka okenye ruo afọ iri anọ n’ọgbakọ Bekee na Spanish dị ná mba atọ dị iche iche, m nwere ike ịgba akaebe na ihe ị na-ekwu bụ eziokwu. Amabeghị m onye ọ bụla a chụrụ n'ọgbakọ maka igwu wayo, anyaukwu, ma ọ bụ ịgha ụgha. Amaara m n'ezie ikpe ebe ihe akaebe maka igwu wayo karịrị akarị – zuru ezu iji gaa ndị uwe ojii – mana onweghị ihe emere banyere ya n'ọgbakọ. Ugbu a, anaghị m ekwu na ọ dịghị mgbe a chụpụrụ onye ọ bụla... GỤKWUO "
Howdy Meletti. Daalụ maka nnabata a na-ekpo ọkụ! M na-dị nnọọ chọpụtara gị na saịtị ahụ ka m ka na-na-amata “vibe” ma ọ na-ele ka nri ebe na-. Abụghị m onye òtù Org (disassoc) ugbu a mana m na-aga nzukọ ma ekwenye m na atụmatụ gị nke nkwenkwe akpọrọ "Ihe anyị kwenyere". Ozizi “aturu ọzọ” bụ ihe nyere m nsogbu n’ime afọ iri gara aga mana ọ na-esiri m ike iche na Jizọs ga-achọ onye dị ka m n’eluigwe. Ma ọ dịkarịa ala, ị nwere olileanya ụwa... GỤKWUO "
>> Brothersmụnna nwoke na ụmụnna nwanyị gosipụtara ekele maka saịtị ahụ mana ha anaghị etinye ọtụtụ awa na awa na-eto eto banyere Google, Teknụzụ na Melitti.
Ọ bụrụ na ha mere, aga m emechi ya. 🙂
Ihe m na - acho ime ka ndi mmadu bata n’otu zutara gi ulo ulo nke 10 na San Diego nwere otutu ugboala swanky bu ihe na-adighi agha? 🙂
Hmm, nwere ike ịrụ ọrụ, mana anyị ga-eme ka ọ dị ka ọ bụghị maka m. Naanị m ga-elekọta ya ruo mgbe ezigbo onye nwe ya gosipụtara. Ya mere, anyi nwere ike itinye ikike na aha nke, oh, amaghi m, Eze David ma eleghị anya? Ì chere na ndị mmadụ ga-azụta nke ahụ?
Ee usoro magburu onwe ya. Na maka ntụkwasị obi ọzọ enwere ike ịkpọtụrụ ndị mgbasa ozi ma depụta ihe onwunwe ahụ dị ka ihe akaebe siri ike na e nwere ndị nọ n'ụwa na-aghọta amụma Akwụkwọ Nsọ. N'ụzọ dị otú ahụ ị ga-emepụta ihu ọha ọha nke kwesịrị ntụkwasị obi ma nwee uche. Nwere ike iku ndị ọzọ so n’otu mkparịta ụka a dịka ndị ọrụ ka anyị nwekwara ike ịlaghachi azụ ma gaa n’ihu ma nwee ọ Califụ n’oge anwụ na-acha Californian. 1Kọ 4: 8 Naanị achọla ka e lie gị n ’ala. Ndị na-ekweghị ekwe nwere nchekasị banyere ndị a na-eli na mpaghara ime obodo. Amaara m ndị na-alụ ọgụ ogologo oge na... GỤKWUO "
Meleti. Daalụ maka nkọwa gị na edemede ahụ. Dị ka ihe ọmụma mgbe niile. Ka m na-agụ ihe ọmụmụ a, paragraf nke 2 dị ka ọ na-atụ aro na Ndị Kraịst narị afọ mbụ nọ na-agbaso ntụzi na nkwusa sitere n'akụkụ Akwụkwọ Nsọ. Echere m na ha na-ekwusa ozioma nke Jizọs Kraịst? Mgbe ahụ ha gara n'ihu na-ekwu "dị ka ha, anyị na-ekwe ka Akwụkwọ Nsọ na-eduzi anyị taa, (belụsọ mgbe nkuzi na-akụda akụkụ Akwụkwọ Nsọ) ma anyị na-erube isi na ntuziaka anyị na-enweta site na nzukọ Chineke." Ndi Abasi ama enyene esop ke eyo mme apostle? Onweghi ihe Akwụkwọ Nsọ kwadoro nke a. Paragraf nke 6 gara n'ihu ịkwado ihe a... GỤKWUO "
Ezigbo Meleti,
I meela nke ukwuu maka edemede a ziri ezi nke na-egosi echiche nke onwe m na isiokwu Wach Tower, kwa. Ana m arụ ọrụ na ntụgharị asụsụ German nke m ga-ejikọ na nke izizi gị ebe a. Echere m na ọ ga - enyere ọtụtụ ndị aka iche echiche, Akwụkwọ Nsọ mere ka Ndịàmà Jehova leba anya na “ihe Akwụkwọ Nsọ na-akụzi n'ezie”.
Kyp
Daalụ Kyp. Obi dị m ụtọ na ị na-ewepụta oge ịtụgharị edemede ahụ. Anyị na-arụ ọrụ na German Beroean Pickets ma na-achọ ndị ga-enyere aka na nsụgharị. Ọ bụrụ na ị nwere mmasị, biko kpọtụrụ m na meleti.vivlon@gmail.com
Meliti, banyere ihe ndị dị na paragraf 11. Onye na-agụ nwere ike chọọ ịlele "JW nkwa nke nrubeisi na ịda ogbenye" na ịntanetị. Ọ bụrụ njin ọchụchọ gị bụ Google, m ga-akwado gị họrọ JW News na Archive, nke gosipụtara akwụkwọ ahụ. Site na nghọta m, ndị ahụ a kpọtụrụ aha na paragraf nke 11 nwere ike ịbanye na nke a, belụsọ ndị okenye ọgbakọ, ọtụtụ n'ime ha nwere ike ịnụtụbeghị ya. Akwụkwọ na-akpali mmasị. O nyeere m aka ịghọta ihe mere eji kwusie okwu ike, na "ịtụkwasị obi na nke a bụ nzukọ Chineke", na ndị ọzọ. Biko gụọ ma mee mkpebi nke gị.... GỤKWUO "
Meliti, echere m na ị ga-achụpụ nke a nke ọma, ma ị ga-enwe ya. Ọ bụghị eziokwu ịchụpụ mmadụ bụ nsogbu ahụ, ọ bụ etu esi eme ya. Ka aga eweputa nsonaazụ ma ọ bụ ikpe n’ihu ọgbakọ dum bụ arụmụka (ọ dị onye ọ bụla mkpa ịmara eziokwu niile?), Mana usoro ahụ dum nwere ntụpọ. Dịka ị na-atụ aka, nwoke ahụ bi na Kọrịnt nwetaghachiri ngwa ngwa, mgbe ọ tụgharịrị ma kwụsị ime mmehie. A ga-eme ka Jọn 2 na nke 9 gaa ebe ọzọ ma tinye ya n'ọrụ maka ndị a chụpụrụ n'ọgbakọ, mgbe ọ ga-eme... GỤKWUO "
Kwuru; Withoutdị ndụ na-enweghị enyemaka [JW.org] na ụkpụrụ ya ga-eweta enweghị obi ụtọ na nhụsianya. - Ihe E Dere 6
Haha-nke ahụ kwuru ya niile.
Amaara m na ị masịrị gị ka ị ga-esi daa ya!
-
Ọnwa ole na ole gara aga, a jụrụ m echiche m banyere paradaịs. Ekwuru m na enweghị ndị okenye / ndị ohu / ndị nlekọta.
Mgbe oge ihere gachara, ekwuru m na ọ bụrụ na anyị enweghị ike itinye iwu a ga-ede n'ime obi anyị mgbe ahụ, a ga-ekpochapụ anyị. Ọ dịghị Eze chọrọ!
Ọ bụrụ na Watchtowerlọ Nche nwere ike ịkọ nkọ,…
Ekele Meleti, echegoro nke ọma na enwere ọtụtụ ihe ị ga-atụgharị uche na ya. Ọ naghị eju m anya na arụ ọrụ arụmụka a na-arụ ọrụ, iji kwenye anyị na Chineke nwere nzukọ ụwa, ọ bụghị ihe ọhụụ. Ihe omuma: Chineke bu chi nke Usoro, dika uwa nile, Israel ma obu ndi nna ochie Olu 15. I nekwu isi okwu banyere isi ihe ndia, megide echiche a. Okwu a bu Oriona adigh na akwukwo nso, ya na okwu nke ato n’otu n’otu, anyi n’eji n’eji uzo a n’ozi. Echetara m otu okwu e kwuru ná mgbakọ distrikti banyere ihe mere Jehova ji kee ihe, ọ bụghịkwa ịhazi ihe. Ihu ọma... GỤKWUO "
Otu osila di, enwere otu nzukọ n'ezie mgbe anyị tụlere ihe atụ nke Jizọs ịbụ isi ya na ndị kwere na Ya esonyere ya site na okwukwe ka ọ bụrụ akụkụ ya, akụkụ ahụ niile.
Ihe atụ ọzọ dị mma bụ nke osisi. Anyị bụ alaka osisi, mana osisi a maọbụ ahụ a chịkọtara n’ime Kraịst dịka ọgbakọ nke ndị kwere ekwe.
Meleti, daalụ maka oke mgbasa ahụ. Akụkụ “Onye họpụtara Timoti” masịrị m. Ma enwere otutu ihe na-adọrọ mmasị n'izu a.
Ọ bụ ihe na-adọrọ mmasị na Watchtowerlọ Nche gbanwere ntakịrị banyere onye na-eme nhọpụta ndị dị ugbu a. Anọ m na-anwụ inweta ihe a. Otu n'ime CO anyị na-apụ apụ (ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ iri asaa) tupu nzukọ ndị okenye kwuru na-agafe na "e mere ndokwa ọhụrụ iji chebe òtù na-achị isi pụọ na ịkpe ikpe maka omume ndị okenye na-emejọ na" ha "ndị CO ga-enwezi nwee nchegbu banyere ịchụso gị kama. N'oge ahụ (tupu Royal Commission nke ahụ bụ) ọ dịkwa obi ụtọ ịkọ na ndị ọchịchị nwere ike ịnweta naanị otu Onye Alaka n'okpuru... GỤKWUO "
Nabata Fili anyị anyị ma kelee gị maka nkọwa a dị nkọ.
Jizọs gwara ndị na-eso ụzọ ya tupu ya anwụọ na ya ga-eziga onye inyeaka ma ọ bụ onye ndụmọdụ nke ga-anọchi ya n’ụwa mgbe ọ laghachisịrị n’eluigwe: Mmụọ nke eziokwu… know matara ya, n'ihi na ya na gị bi, ọ ga-adịkwa n'ime gị "(John 14: 16-17 NIV). N'ikwu okwu banyere ọrụ nke mmụọ nsọ mgbe e mesịrị, Jizọs gara n'ihu ikwu, sị: “Ma mgbe ọ, Mmụọ nke eziokwu ahụ, bịara, ọ ga-eduru unu gaa n'eziokwu nile. Ọ gaghị ekwu okwu na nke ya... GỤKWUO "
Ọ dịghị mkpa inwe gọọmentị etiti maka na mba Israel bụ n'ezie otu ezinụlọ. A haziri ya “n’ezinụlọ”. N’Israel, a họpụtaghị ndị okenye na “ndị isi otu narị otu narị na otu puku,” ọ bụghị Chineke họpụtara ha. Ha bụ ndị ikwu nke ndị ahụ ha nọchitere anya ha. Agbụrụ nke ọ bụla bụ otu ezinụlọ, si n’agbụrụ ndị nna nna ha niile, ya na ya nwekọrọ otu ọbara. Ha ewepụtaghị ụdị mmadụ ọ bụla nke ọchịchị ma ọ bụ òtù na-ahazi ọrụ. N’Iwu ahụ, ndị Izrel kwesịrị iji akọnuche ha na-eduzi ha, ọ bụghị ndị ọchịchị na-achị ha... GỤKWUO "
Ekwu nke ọma, Bjorn. Hit banyela na ezigbo mmekọrịta anyị niile kwesịrị ịchọ n'aka Chineke, nke ịbụ ezinụlọ.
Thx Meleti, enwere m ekele maka edemede a ebe ọ bụ na nke a bụ otu n'ime ọtụtụ ajụjụ m gbara mgba n'oge na-adịbeghị anya. Jaa jiri nzukọ mee ihe? Ishụnanya kwesiri ịbụ gluu, Lovehụnanya bụ njiri mara ndụ Ndị Kraịst, n'ihi na ịhụnanya na-ekpuchi ọtụtụ mmehie (na nghọtahie) Echere m na mgbe niile ịdị n'otu m hụrụ n'etiti JW bụ ihe àmà doro anya nke mmụọ nsọ Jahs na ngọzi ya na nzukọ ya. . Enwere m mmetụta ịhụnanya n'etiti JW, ahụrụ m àgwà ndị mara mma n'etiti JW (ụfọdụ ndị ezigbo mmadụ m maara) mana ọ bụ ịhụnanya na-eme ka anyị dị n'otu... GỤKWUO "
Ezigbo eziokwu, Bjorn. Na echetara m otu see okwu m hụtara afọ ole na ole azụ:
“Ikike bụ onye iro kasịnụ na-enweghị mgbagha eziokwu na ụwa nke a nyere. Nkọcha niile — agba niile nwere ike ịchebe - aghụghọ na aghụghọ nke aghụghọ dị n'ụwa nwere ike imeghe wee chigharịkwuru uru nke eziokwu ahụ nke echere maka ịzobe; ma imegide ikike adịghị enwe nchebe. ”(18th Century Ọkà mmụta Ọkammụta Benjamin Hoadley)
Daalụ maka isiokwu Meleti. Ekele dịrị gị maka isi ihe na-achịkwaghị eluigwe na ụwa, na ọ nwere ike bụrụ na Nna anyị nke Eluigwe tinyere ihe na-aga ma hụ otu ha si dị. Ihe a mere ka anyị mata ihe mere ụbọchị ikpeazụ a ji dịgide ogologo oge ka Jizọs nwụsịrị. Jizọs anwụọla maka anyị na ihe dị adị, mana ikekwe njedebe nke usoro ihe a dabere na otu na mgbe ihe siri dị, ọ bụghị na tebụl oge enyere. Ọbụna mbibi mbụ nke Jeruselem gaara agbanweworị ma ọ bụrụ na ndị Juu rubere isi na ndụmọdụ ndị amụma ahụ. Kedu... GỤKWUO "
Tụle eluigwe na ala na mbara igwe abụghị ezigbo ntụnyere. Na klaasị gboo gboo e nwere nke ọma a na-akpọ atọ ahu nsogbu. Atọ na-emekọrịta ihe (kpakpando) na ọtụtụ mmadụ kwesịrị ekwesị na ọsọ mbụ na-agagharị agagharị. Hụ mmegharị kọmputa. Dị ka e nwere phenomena dị ka deterministic ọgba aghara na ezi enweghị usoro, M na-eche mgbe niile na Chineke na-adịghị na ike “ịhụ” ọdịnihu ya kasị mma nkọwa. O doro anya na ọ nwere ike ịkọ ọtụtụ ihe site na ihe ọmụma Ya, mana ọ bụghị ihe niile. Nke a na-akọwa akụkọ ndị dị na Baịbụl dịka Chineke mgbe ụfọdụ na-echegharị mkpebi Ya (Jona 3:10). Ya mere ekwere m na gị na njedebe... GỤKWUO "
Ndewo tyhik, ekwetaghị m na Chineke enweghị ike ịlele ọdịnihu n'uju ya. Izọ m si ghọta ya bụ na Chineke dị adị na mpụga oge n'onwe ya. Ya mere, ọ nwere ike "ịhụ" nkọwa ya kachasị mma n'ihi na ọ dịlarị, na ebe a na n'oge gara aga, otu oge. Mgbe ụfọdụ, Chineke na-echegharị mkpebi ya, ọ bụghị n’ihi na ọ maghị ihe ga-eme n’ezie, kama ọ bụ n’ihi na ọ na-eme ebere. Jona achọghị ịla Ninive n’ihi na ọ ma na eziokwu ahụ bụ na Chineke zitere ya ka ọ dọọ ndị Ninive aka (?) Ọ pụtara na ọ dị njikere igosi ọmịiko.... GỤKWUO "
Ezigbo Amoremeara, biko kerịta akụkụ Akwụkwọ Nsọ ndị ọzọ.
Ndewo Colette, aga m ekerịta ntakịrị oge (Achọrọ m ịrụ ọrụ otu ọrụ m! 😉). Aghọtara m na enweghị ihe akaebe na-acha ọcha dị ka ndị dị otú a, naanị IMO na-egosi, na Chineke dị adị na-abụghị oge, yana ịkọwa anyị n'ime oge. O doro anya na Chineke anaghị aza oge ka anyịnwa azakwa. Ndị bụ isi nye m bụ: Mak 12:27, Luk 20:38 na Matiu 22:32 bụcha otu akaụntụ. Mgbe ọ na-ekwu maka mbughari mbilite n'ọnwụ Jizọs kwuru “N'ihi na (Mozis) kpọrọ Onyenwe anyị 'Chineke nke Abraham,... GỤKWUO "
Ndewo amoreomeara. Ekwenyere m na Chineke dị adị karịa oge anyị, n'ihi na ọ bụ ya kere eluigwe na ụwa. Kaosinadị, ọ bụ nkwupụta dị ọcha na ịnọ n'azụ oge anyị, Ọ nwere ike ịlele anya mgbe ọ bụla anyị chọrọ Ọ chọrọ. Bible doro anya na ọbụna ụwa mmụọ nwere oge ụfọdụ banyere oge. Ọ dịkarịa ala ihe dị ka oge, nke enwere ihe omume ma nwee echiche nke "tupu" na "mgbe" ihe omume ahụ. Tụkwasị na nke ahụ, ọtụtụ n'ime ihe ndị na-eme n'ụwa n'oge ndị a metụtara nnọọ oge eluigwe na ala anyị, dị ka Jizọs ahụ e mere ka ọ dị ebube nọ ọdụ na nke Farther... GỤKWUO "
A na m eche nke a. Daalụ ?
Edemede dị ukwuu, ji ekele maka ntinye gị ebe a.