Komentáre k stretnutiu v polovici týždňa - marec 17, 2014

Štúdium knihy zborov:

Kapitola 4, ods. 10 18,
Odsek 10 uvádza nepodložené tvrdenie, že Ježiš je archanjel. V Biblii sa Ježiš nikdy nenazýva archanjelom. Iba Michael je. Ak je Ježiš Michael, potom je len jedným z popredných princov. (Dan. 10:13) To znamená, že v skupine popredných kniežat s Ježišom sú aj iní. Je ťažké si predstaviť, že Ježiš má seberovných. Určite je to v rozpore so všetkým, čo o ňom John prezrádza.
Odsek 16 uvádza, že teraz nie je čas robiť zázraky. Myslím si, že musíme byť opatrní pri takýchto rozsiahlych vyhláseniach. Čas na vykonávanie zázrakov je vždy, keď to Jehova povie. Kážeme najväčšiu vojnu všetkých čias, nadprirodzené zničenie nášho ľudského systému vecí. Veci, o ktorých sa predpovedalo, že sa stanú predtým a počas toho času, veľmi spadajú do kategórie zázrakov. Nemáme potuchy, ako sa Jehova môže rozhodnúť použiť svoju moc v blízkej budúcnosti. Pokiaľ vieme, zázraky sa môžu opakovať každým dňom.
Odsek 18 cituje Lorda Actona, ktorý povedal: „Moc má tendenciu korumpovať; absolútna moc korumpuje absolútne.” V odseku sa potom uvádza, že „mnohí ľudia to považujú za nepopierateľne pravdivé. Nedokonalí ľudia často zneužívajú moc...“ Koľkí z našich bratov a sestier budú čítať tieto slová a súhlasne prikyvovať hlavami, keď myslia na svetských vládcov a pritom podvedome vylučujú naše vodcovstvo? Nevideli sme však korupčný vplyv moci prejavený na miestnej úrovni, na úrovni cestujúceho dozorcu, na úrovni odbočky a teraz dokonca na vrchole našej cirkevnej hierarchie? Existuje dôvod, prečo nám Ježiš povedal, aby sme neboli nazývaní „vodcom“. Tancujeme okolo toho tým, že nikdy nehovoríme o členoch vedúceho zboru ako o vodcoch. Ale ak popierajú meno, ale žijú svoju rolu, môžu naozaj povedať, že poslúchajú Ježišov príkaz? Čo je to riadiaci orgán, ak nie orgán, ktorý riadi. A čo je vládnutie, ak nie vedenie. Guvernér je vodca. Ak to nie sú naši vodcovia, potom môžeme beztrestne ignorovať akýkoľvek nebiblický alebo nebiblický pokyn, ktorý nám dajú.
Tí, ktorí by popierali, že dochádza k zneužívaniu moci, nás musia porovnávať so svetskými vodcami. Ak otvorene kritizujem v tlačenej podobe alebo hovoreným slovom rozhodnutia prezidenta Spojených štátov, čo sa so mnou stane? Nič. Neprídem o prácu. Moji priatelia mi neodmietnu ani pozdraviť na ulici. Moja rodina nepreruší všetky vzťahy so mnou. Ak teraz urobím to isté, čo sa týka nejakého učenia alebo konania vedúceho zboru, čo sa so mnou stane? "povedal Nuf."

Teokratická ministerská škola

Čítanie Biblie: Genesis 43-46
Zdá sa mi zvláštne, že rozprávaniu tohto Jozefovho príbehu je v Biblii venované približne rovnaké množstvo priestoru, aké sa používa na pokrytie prvých 1,600 rokov ľudskej histórie. O predpotopných dňoch sú pred nami ukryté desiatky údajov, zatiaľ čo o živote tohto jedného muža sú odhalené významné detaily. Je zrejmé, že účelom Biblie nie je zaznamenávať ľudskú históriu. Jeho účelom je do značnej miery zaznamenať vývoj semena alebo potomstva, ktorým bude ľudstvo vykúpené. Zvyšok sa dozvieme v „sladkom a krátkom čase“, keď budú miliardy mŕtvych obnovené k životu. Ešte jedna vec, na ktorú sa môžete tešiť.
Č. 2 Kto bude zahrnutý do pozemského vzkriesenia? – rs s. 339 ods. 3 — str. 340 ods. 3
č. 3 Abijah — Neprestávaj sa opierať o Jehovu — to-1 str. 23, Abijah č. 5.
Radi uvažujeme absolútne. Nedávajte mi šedú; Chcem čiernobiele. Radi si myslíme, že všetky ostatné náboženstvá Boh odsudzuje, zatiaľ čo my máme jeho priazeň. My sme pravá viera; všetky ostatné sú falošné. Preto Jehova žehná nás, ale nepožehná iných. Ak na území stretneme niekoho, kto verí, že Boh mu pomohol prekonať nejakú krízu, povýšenecky sa usmejeme, pretože vieme – vieme – že to nemôže byť pravda, pretože sú súčasťou falošného náboženstva. Jehova Boh pomáha nám, nie im. Ó, môže odpovedať na ich modlitby, ak sa modlia o pomoc pri pochopení pravdy. Odpovie im tak, že nás pošle k ich dverám, ale okrem toho v žiadnom prípade.
Situácia Abijah však ukazuje inú realitu. Abijah sa opieral o Jehovu a vo vojne zvíťazil. Napriek tomu išiel v hriechoch tohto otca a dovolil, aby posvätné stĺpy a mužské chrámové prostitútky pokračovali v krajine. Jehova mu pomohol, aj keď jeho srdce nebolo úplné voči Bohu. (1. Kráľ. 14:22–24; 15:3)
Pre mnohých z nás je tento stupeň milosrdenstva a porozumenia nepríjemný. Myšlienka, že ľudia, ktorí nie sú Jehovovými svedkami, môžu byť spasení, je neprijateľná. Mnoho ľudí v iných náboženstvách má podobný postoj k tým, ktorí nie sú ich viery. Zdá sa, že sa všetci máme čo učiť o milosrdenstve, súde a Jehovovej ceste.

Servisné stretnutie

15 min: Ukážte taktnosť pri kázaní
15 min: „Využiješ príležitosť?
Z odseku 3: „Podnieti nás vďačnosť za výkupné k tomu, aby sme sa horlivo podieľali na kampani za propagáciu Pamätnej slávnosti? Pomocná priekopnícka služba...je ďalší skvelý spôsob, ako prejaviť vďačnosť.“
V našej sále čítali mená tých, ktorí vyplnili prihlášky do pomocných priekopníkov. Každé meno je privítané potleskom. Takéto uznania ma už dlho trápili. Akýkoľvek čas, ktorý venujeme Bohu vo kazateľskom diele, je medzi ním a nami. Prečo sa do toho musia zapájať muži? Prečo sa od nás očakáva, že vyplníme formulár, v ktorom budú muži žiadať, aby nám udelili „privilégium“ tráviť hodiny navyše? Prečo si jednoducho nevložiť hodiny navyše?
Spomínam si, že keď sme pred rokmi hodnotili brata na vymenovanie staršieho, krajský dozorca si všimol, že často trávi hodiny pomocnej priekopníckej služby bez toho, aby sa skutočne uchádzal o miesto pomocného priekopníka. Len si dal hodiny ako vydavateľ. Veliteľ sa obával, že by to mohlo naznačovať zlý postoj. Bola som taká zhrozená, že som nevedela, čo povedať. Našťastie sa diskusia rýchlo rozbehla a brat bol menovaný, ale umožnilo mi to nazrieť do organizačného zmýšľania toho, čo je pre nich skutočne dôležité. Nie je to podriadenie sa Bohu, ale človeku, čo má váhu v našej organizácii.
Odsek 4 sa začína dnes už neslávne známou otázkou: „Bude tento Pamätník našou poslednou? Vzhľadom na tému budúcotýždňovej Strážnej veže sa zdá, že vedúci zbor opäť mieša hrniec a podnecuje veriacich k hystérii „konca časov“. Keďže som prežil rok 1975, som zhrozený, že opäť začíname biť na tento bubon. Zdá sa, že Ježišovo varovanie – „V hodine, o ktorej si myslíš, že nie je, príde Syn človeka“ – pre nás nič neznamená. (Mat. 24:44)
Aby bolo jasné, nemám nič proti udržiavaniu bdelého a čakacieho postoja. Ako by som mohol? To je Ježišov príkaz. Vytváranie umelého pocitu naliehavosti založeného na špekulatívnych prorockých interpretáciách však vždy viedlo k skľúčenosti a zakopnutiu. Robíme to preto, aby sme podporili lojalitu k mužom. (Pozri „Stav strachu")
 

Meleti Vivlon

Články Meleti Vivlon.