Nedávno došlo k zaujímavej sérii udalostí, ktoré, ak sa berú osobitne, nemusia znamenať veľa, ale kolektívne poukazujú na rušivý trend.
Program montáže obvodov minulého roku obsahoval časť s ukážkou, v ktorej starší pomohol bratovi, ktorý mal problémy s porozumením našej najnovšej výučby týkajúcej sa „tejto generácie“. - Mt 24: 34. Dôvodom bolo, že ak nerozumieme niečomu, mali by sme to jednoducho akceptovať ako skutočnosť, pretože prichádza cez „Jehovov určený kanál“.
V apríli 15, 2012 nasledovalo posilnenie tejto myšlienky strážna veža v článku „Zrada zlovestným znamením doby“. Na strane 10, odseky 10 a 11 tohto článku bolo uvedené, že pochybovanie o nejakom bode, ktorý urobil „verný správca“, by sa rovnalo pochybovaniu o tom, čo učí Ježiš.
O niekoľko mesiacov neskôr na okresnom kongrese roku, v piatok popoludní, nazvanom „Vyhnite sa testovaniu Jehovovi vo vašom srdci“, nám povedali, že aj keby sme si mysleli, že učenie verného otroka bolo nesprávne, znamenalo by to, keby sa Jehova postavil na test.
Teraz prichádza na rad program obvodných zhromaždení, ktorý sa koná v tomto roku, a to s časťou s názvom „Zachovajte tento duševný prístup - jedinečnosť mysle“. Pomocou 1 Cor. 1:10, rečník uviedol, že „nemôžeme prechovávať myšlienky v rozpore s Božím slovom alebo tým, ktoré sú uvedené v našich publikáciách". Toto úžasné vyhlásenie porovnáva to, čo zverejňujeme, s inšpirovaným Božím slovom. Pre prípad, že si myslíte, že to mohli byť iba rečnícke slová, som sa informoval u krajského dozorcu a ten potvrdil, že znenie vychádza z vytlačeného obrysu vedúceho orgánu. Sme skutočne pripravení stavať na roveň to, čo učíme v našich publikáciách, s inšpirovaným Božím slovom? Je pozoruhodné, že by sa to zdalo.
Asi za polstoročie, keď som bol súčasťou Jehovových ľudí, som nikdy nevidel taký trend. Je to odpoveď na rastúcu nespokojnosť mnohých z dôvodu zlyhania minulých predpovedí? Cíti Vedúci zbor obkľúčenie ich predpokladanej autority interpretovať Božie slovo v našom mene? Existuje prízemie pre bratov a sestry, ktorí potichu vyjadrujú nedôveru a už nie sú ochotní slepo prijímať to, čo sa učí? K tomuto záveru by sa dalo dospieť, keď uvážime, že posledná uvedená časť s obvodovými spojmi vyžaduje rozhovor so skutočným „dlhoročný starší pre ktorých bolo v minulosti ťažké pochopiť alebo prijať určité biblické vysvetlenie (alebo smer od organizácie). “ [Prevzaté z pokynov pre rečníka.]
Zamyslite sa nad tým, čo to znamená. Priemerný obvod obsahuje kongregácie 20 až 22. Predpokladajme, že v priemere je 8 starších na jednu skupinu, hoci v mnohých krajinách by to bolo vysoké. Toto nám dáva niekde medzi staršími 160 až 170. Z toho by sa zvážilo koľko dlho Staršie? Buďme štedrí a povedzme tretinu. Takže pri tomto zadaní musia veriť, že značné percento týchto bratov má vážne pochybnosti o niektorých našich oficiálnych interpretáciách písma. Koľko z týchto „pochybujúcich Thomázov“ by bolo ochotných vstať na platforme obvodov a vyjadriť svoje pochybnosti? Ešte menšie číslo. Riadiaci orgán musí mať pocit, že ich počet je dosť vysoký, aby každý okruh mohol nájsť aspoň jedného kandidáta. Aby však mohli prejsť týmto procesom, musia tiež cítiť, že veľmi významný počet bratov a sestier v každom okruhu týmto spôsobom uvažuje.
Teraz treba poznamenať, že Thomas pochyboval, keď nemal. Ježiš mu napriek tomu stále poskytol dôkazy. Mužovi nevyčítal, že má pochybnosti. Nežiadal od Tomáša, aby veril, len preto, že to povedal Ježiš. Takto Ježiš riešil pochybnosti - láskavo poskytol ďalší dôkaz.
Ak je to, čo učíte, založené na solídnych faktoch; ak sa to, čo učíš, dá dokázať z Písma; potom netreba byť ťažkopádny. Každému disidentovi môžete jednoducho dokázať správnosť svojej veci tak, že prednesiete obranu založenú na písmach. (1. Petra 3:15) Ak naopak nemôžete dokázať, v čo žiadate ostatných, aby uverili, musíte na dosiahnutie súladu použiť iné metódy - nekresťanské metódy.
Riadiaci orgán prichádza s učeniami, pre ktoré nie je poskytnutý žiadny biblický základ (najnovšie porozumenie z roku 2006) Mt. 24: 34 a Mt. 24: 45 47, sú iba dva príklady) a ktoré sa zdajú byť v rozpore s Písmom; napriek tomu sa nám hovorí, že máme bezpodmienečne veriť. Hovorí sa nám, že neprijatie by sa rovnalo pochybovaniu o inšpirovanom Božom slove. V podstate sa nám hovorí, že ak neveríme, hrešíme; pre človeka, ktorý pochybuje, je horší ako človek bez viery. (1. Tim. 5: 8)
Čo je ešte zvláštnejšie na tejto situácii, je to, že je v rozpore so samotnými publikáciami, o ktorých sa hovorí, že veria, akoby boli Božím Slovom. Zoberte si ako príklad tento vynikajúci článok v publikácii strážna veža s názvom „Je náboženská viera emocionálnou berlou?“ Aj keď je veľa správnych a dobre zdôvodnených bodov, je zrejmé, že článok je zameraný na ľudí falošného náboženstva. Predpoklad väčšiny Jehovových svedkov by bol taký, že už praktizujeme to, čo učí článok, a preto sme v pravde. Skúsme však tieto body zvážiť nezaujato a otvorene, však? Uvidíme, či sa na nás môžu vzťahovať rovnako ako na niekoho vo falošnom náboženstve.

„Emocionálna barla je forma sebaklamu, ktorá spôsobuje, že človek ignoruje realitu a bráni mu logicky uvažovať.“ (Par. 1)

Určite by sme nechceli, aby sme sa podporovali v emočnej barle, ktorá by spôsobila, že budeme ignorovať realitu a zabránime nám logicky uvažovať. Ak sa teda zamyslíme nad novým učením od Vedúceho orgánu a zistíme, že to logicky nemá zmysel, čo by sme mali robiť podľa tohto článku. Je zrejmé, že jeho prijatím by aj tak bolo ignorovanie reality. Nie je to presne to, čo nám bolo povedané, aby sme robili?

„Niektorí prirovnávajú vieru k dôveryhodnosti. Hovorí sa, že ľudia, ktorí sa uchyľujú k viere, nechcú myslieť sami za seba alebo nedovoľujú tvrdým dôkazom ovplyvniť ich vieru. Takíto skeptici naznačujú, že tí, ktorí majú silnú náboženskú vieru, ignorujú realitu. “(Par. 2)

Nie sme ľahkoverní, však? Nie sme druh, ktorý „nechce myslieť sám za seba“, a nebudeme ignorovať „dôkazy“, ktoré by mohli ovplyvniť našu vieru. Toto uvažovanie vychádza z Božieho slova a Vedúci zbor tento článok používa, aby nás naučil tejto pravde. Zároveň nás však učia, že nezávislé myslenie je zlá vlastnosť. Nezávisle od čoho alebo koho? Jehova? Potom sme sa nemohli viac dohodnúť. Na základe vyššie uvedeného posledného vývoja sa však zdá, že majú na mysli nezávislé myslenie od riadiaceho orgánu.

„Biblia má čo povedať o viere. Nikde nás to však povzbudzuje k tomu, aby sme boli naivný alebo naivný. Neospravedlňuje ani duševnú lenivosť. Naopak, označuje ľudí, ktorí veria v každé slovo, ktoré počujú, ako neskúsených, ba až hlúpe. (Príslovia 14: 15,18) Naozaj, aké by bolo hlúpe, keby sme prijali myšlienku ako pravdivú bez toho, aby sme skontrolovali fakty! Bolo by to ako zakryť si oči a pokúsiť sa prejsť rušnú ulicu len preto, že nám niekto hovorí, aby sme to urobili. “(Par. 3)

Toto je vynikajúca rada. Malo by to samozrejme byť. Je to rada prevzatá z Božieho slova. Zdroj, ktorý nám tu dáva pokyny, aby sme „neverili v každé slovo“, nám však tiež inde hovorí, že nesmieme pochybovať o žiadnom slove, ktoré odznie z Vedúceho orgánu prostredníctvom našich publikácií. Poučujú nás tu, z Božieho slova, že „neskúsení a hlúpi“ vkladajú vieru do každého slova, ktoré počujú, ale zároveň od nás požadujú, aby sme uverili všetkému, čo hovoria, aj keď pre to nenájdeme dôkaz. V skutočnosti, ako sme na tomto fóre opakovane demonštrovali, dôkazy často protirečia tomu, čo učíme, napriek tomu musíme túto realitu ignorovať a jednoducho veriť.

„Biblia namiesto povzbudzovania slepej viery nabáda, aby sme mali otvorené obrazné oči, aby sme neklamali. (Matúš 16: 6) Držíme oči otvorené pomocou svojej „sily rozumu“. (Rimanom 12: 1) Biblia nás trénuje, aby sme uvažovali o dôkazoch a dospeli k spoľahlivým záverom založeným na faktoch. “ (Odsek 4)

Zopakujme túto poslednú vetu: "Biblia nás trénuje uvažovať na základe dôkazov a dospieť k spoľahlivým záverom, ktoré sú založené na faktoch."  To nás trénuje!  Nie skupina jednotlivcov, ktorí nám zasa hovoria, čomu máme veriť. Biblia nás trénuje. Jehova od nás vyžaduje, aby sme jednotlivo uvažovali o dôkazoch a dospeli k dobrým záverom nie na základe toho, čo od nás požadujú iní, ale na základe faktov.

„V liste kresťanom žijúcim v Solúne ich Pavol povzbudil, aby vyberali to, v čo veria. Chcel, aby „sa postarali o všetko“. - 1. Tesaloničanom 5:21. “ (Odsek 5)

Pavol nabádal kresťanov, aby boli selektívni, bol by však dnes na zemi, či by tento pokyn nebol v rozpore s učením našej organizácie, ktoré nám neumožňuje zvoliť si, ktoré učenie neprijmeme? Je pravda, že musíme veriť všetkému, čo Biblia učí. O tom sa nedá polemizovať. Výklad mužov je však iná vec. Biblickým príkazom je „zabezpečiť všetko“. Tento smer je daný každému kresťanovi, nielen tým, ktorí by nás viedli. Ako sa každý z nás „ubezpečuje“? Aký štandard alebo meraciu tyčinku musíte používať? Je to Božie Slovo a iba Božie Slovo. Používame Jehovovo slovo, aby sme sa ubezpečili, že to, čo sa v týchto publikáciách učí, je pravda. V Biblii nie je ustanovenie, ktoré by nám umožňovalo bezpodmienečne prijať učenie mužov.
Vzhľadom na to, čo nás v tomto článku učili, je neprispôsobivé - povedané prinajmenšom -, že stále musíme vyžadovať bezpodmienečnú vieru v učenie vedúceho orgánu. V organizácii, ktorá oceňuje pravdu tak vysoko, že ju skutočne používame ako označenie, je táto dichotómia mätúca. Dá sa len predpokladať, že rozpor obídeme tak, že si v duchu predstavíme, že učenie vedúceho orgánu je nejakým spôsobom výnimkou z pravidla. Ak nám Jehova hovorí, aby sme niečo robili, aj keď tomu nerozumieme; aj keď sa to na prvý pohľad zdá byť rozporuplné alebo nevedecké (ako sa na prvý pohľad javil príkaz proti krvi), robíme to bezpodmienečne, pretože Jehova sa nemôže mýliť.
Vyrovnaním pokynov riadiaceho orgánu s pokynmi od Boha Všemohúceho sme im povolili štatút „výnimka z pravidla“.
Ako však môže vedúci orgán zložený z nedokonalých ľudí a so strašnými výsledkami neúspešných interpretácií zaujať také zdanlivo trúfalé postavenie? Zdá sa, že je to preto, že prevzali plášť Jehovovho určeného komunikačného kanálu. Predpokladá sa, že Jehova nekomunikuje priamo so svojím ľudom, ani na to jednoducho nepoužíva Ježiša Krista, ale v tom komunikačnom reťazci je skôr skupina ľudí. Je to biblické učenie? Najlepšie je nechať to na iný post. Stačí povedať, že sme tu jasne preukázali, že sme z Písma i z vlastných publikácií povinný Bohu, aby o sebe uvažoval, uistil sa o všetkom, odmietol slepo veriť každému slovu bez ohľadu na to, aký vážny je nedokonalý ľudský zdroj, preskúmal dôkazy, zvážil fakty a dospel k vlastným záverom. Biblia nám odporúča, aby sme neverili ľuďom a ich slovám. Musíme veriť iba v Jehovu Boha.
Teraz je na každom z nás, aby sme poslúchali Boha ako vládcu a nie ľudí. (Akty 5: 29)

Meleti Vivlon

Články Meleti Vivlon.
    24
    0
    Vaše pripomienky by sa mi páčili, prosím komentujte.x