Slúžte Hospodinovi so strachom a buďte radostní z trasenia.
Bozknite syna, aby nebol rozčúlený
A vy nemôžete zahynúť z cesty,
Pre jeho hnev ľahko vzplane.
Šťastní sú všetci tí, ktorí v ňom útočia.
(Žalm 2: 11, 12)
Človek neposlúcha Boha na svoje nebezpečenstvo. Ježiš ako Jehovov ustanovený kráľ je láskavý a chápavý, ale netoleruje úmyselnú neposlušnosť. Jeho poslušnosť je skutočne otázkou života a smrti - večný život alebo večná smrť. Poslušnosť voči nemu je stále príjemná; čiastočne preto, lebo nás nezaťažuje nekonečnými pravidlami a predpismi.
Keď však velí, musíme sa poslúchať.
Tu sú zaujímavé predovšetkým tri prikázania. Prečo? Pretože medzi všetkými tromi existuje prepojenie. V obidvoch prípadoch kresťanom ich ľudskí vodcovia povedali, že a) mohli beztrestne ignorovať Ježišovo prikázanie ab) ak by išli vpred a Ježiša by aj tak poslúchali, boli by potrestaní.
Povedali by ste, že je to výnimočná situácia?
Príkaz #1
„Dávam ti nové prikázanie, aby si sa miloval; tak ako som ŤA miloval, aj VY milujete jeden druhého. “ (Ján 13:34)
S týmto prikázaním nie je spojená nijaká podmienka. Ježiš neposkytuje nijaké výnimky z pravidla. Všetci kresťania sa musia navzájom milovať rovnako, ako ich miloval Ježiš.
Nastal čas, keď vedúci kresťanského zboru učili, že je v poriadku nenávidieť svojho brata. Počas vojen mohol kresťan nenávidieť a zabiť svojho brata, pretože bol iného kmeňa, národa alebo sekty. Takže katolík zabil katolíka, protestant zabil protestanta, Baptist zabil Baptistu. Nešlo iba o to, aby sme boli oslobodení od poslušnosti. Ide to oveľa ďalej. Poslušnosť Ježišovi v tejto veci by zvrhla na kresťana úplnú zlosť cirkevných i svetských autorít? Kresťania, ktorí sa svedomite stavali proti zabitiu svojich blížnych ako súčasť vojnovej mašinérie, boli prenasledovaní, dokonca zabití - často s plným schválením vedenia Cirkvi.
Vidíš vzor? Zneplatnite Božie prikázanie a potom ho doplňte tým, že sa poslušnosť Bohu stane trestným činom.
Príkaz #2
Preto choďte a urobte učeníkov ľudu všetkých národov a krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha, 20 učiac ich zachovávať všetko, čo som ti prikázal “(Matúš 28:19, 20)
Ďalšie jasne uvedené prikázanie. Môžeme to ignorovať bez následkov? Hovorí sa nám, že ak sa nevyznáme pred jednotou s Ježišom pred ľuďmi, vydá sa za nás. (Mt. 18:32) Otázka života a smrti, však? A napriek tomu tu opäť vodcovia Cirkvi povedali, že laici v tomto prípade nemusia poslúchať Pána. Toto prikázanie sa vzťahuje iba na podmnožinu kresťanov, triedu duchovenstva. Priemerný kresťan nemusí robiť učeníkov a krstiť ich. V skutočnosti idú znova nad rámec ospravedlňovania neposlušnosti biblických prikázaní a pridávajú k nim tým, že ich nejakým spôsobom trestajú: cenzúra, exkomunikácia, väzenie, mučenie, dokonca upálenie; všetko boli nástroje, ktoré používali cirkevní vodcovia, aby zabránili priemernému kresťanovi v proselytizácii.
Vzor sa opakuje.
Príkaz #3
"Tento pohár znamená novú zmluvu na základe mojej krvi." Stále to rob, na pamiatku mňa, tak často, ako to piješ. “ (1. Korinťanom 11:25)
Ďalšie jednoduché a priame prikázanie, nie? Hovorí, že iba určitý typ kresťana sa musí riadiť týmto príkazom? Nie. Je výrok taký zamotaný, že priemerný kresťan by nemal nádej, že ho pochopí, a preto bude poslúchať bez pomoci nejakého učenca; niekto dešifrovať všetky príslušné texty a dekódovať skrytý význam, ktorý sa skrýva za Ježišovými slovami? Opäť platí, že nie, je to jednoduché a priame prikázanie nášho kráľa.
Prečo nám dáva toto prikázanie? Aký je jeho účel?
(1 Corinthians 11: 26) . . .Ale tak často, ako JETE tento bochník a pijete tento pohár, stále ohlasujete Pánovu smrť, až kým nepríde.
Toto je súčasť našej kazateľskej práce. Ohlasujeme smrť Pána - čo znamená spásu ľudstva - prostredníctvom tejto výročnej spomienky.
Opäť tu máme prípad, keď nám vedenie zboru povedalo, že až na malú menšinu kresťanov sa nemusíme riadiť týmto prikázaním. (w12 4/15 s. 18; w08 1/15 s. 26 ods. 6) V skutočnosti sa nám hovorí, že ak ideme ďalej a poslúchame, v skutočnosti hrešíme proti Bohu. (w96 4/1 s. 7-8 Oslavujte pamiatku dôstojne) Nezostáva to však iba pri pripočítaní hriechu k poslušnosti. K tomu sa pridáva značný tlak spolužiakov, ktorému budeme čeliť, ak sa zúčastníme. Pravdepodobne sa na nás bude pozerať ako na odvážnych alebo možno emočne nestabilných. Môže sa to ešte zhoršiť, pretože musíme byť opatrní, aby sme neodhalili dôvod, ktorý sme sa rozhodli poslúchnuť nášho kráľa. Musíme mlčať a povedať iba toľko, že je to hlboko osobné rozhodnutie. Lebo ak vysvetlíte, že sa zúčastňujeme jednoducho preto, lebo Ježiš káže všetkým kresťanom; že v našom srdci nebolo nijaké nevysvetliteľné, záhadné volanie, ktoré by nám hovorilo, že sme si boli vybraní Bohom, no, pripravte sa prinajmenšom na súdne pojednávanie. Nebudem vadný. Prajem si aby som bol.
Nedostaneme sa do biblického základu pre záver, že toto učenie nášho vodcovstva je nesprávne. Tomu sme sa už v minulosti podrobne venovali zverejniť. To, o čom tu chceme diskutovať, je dôvod, prečo sa zdá, že opakujeme tento vzorec kresťanstva tým, že naliehame na našich radových členov, aby sme neposlúchali jasne stanovené prikázania nášho Pána a Kráľa.
Bohužiaľ sa zdá, že Mt. 15: V tomto prípade sa na nás vzťahuje 3,6.
(Matthew 15: 3, 6) "Čím to je, že aj VY prekračujete Božie prikázanie kvôli svojej tradícii? ... A tak ste kvôli svojej tradícii zneplatnili Božie slovo."
Rušíme Božie slovo kvôli našej tradícii. "To určite nie," hovoríte. Čo je to však tradícia, ak nie spôsob konania, ktorý je odôvodnený jeho vlastnou existenciou. Alebo inak: S tradíciou nepotrebujeme dôvod toho, čo robíme - tradícia je jej vlastným dôvodom. Robíme to tak jednoducho preto, lebo sme to tak robili vždy. Ak nesúhlasíte, chvíľu ma vydržte a dovoľte mi vysvetliť.
V roku 1935 stál sudca Rutherford pred dilemou. Návštevnosť pamätníka opäť rástla po poklese spôsobenom zlyhaním jeho predpovede, že v roku 1925 budú vzkriesení spravodliví starí muži. (V rokoch 1925 až 1928 sa návštevnosť pamätníkov znížila z 90,000 17,000 na 19 144,000) Účastníkov bolo desaťtisíc. Počítajúc desaťtisíce od prvého storočia a umožňujúcich našu vieru v neprerušenú reťaz pomazaných v priebehu predchádzajúcich 7 storočí, bolo ťažké vysvetliť, ako dosiaľ nebolo doslovne zapísaných 4 XNUMX. Mohol reinterpretovať Zjavenie XNUMX: XNUMX, aby ukázal, že číslo je symbolické, ale namiesto toho prišiel s úplne novou doktrínou. Alebo svätý duch odhalil skrytú pravdu. Pozrime sa, ktoré to bolo.
Predtým, ako pôjdeme ďalej, je potrebné uznať, že v 1935 bol sudca Rutherford jediným autorom a redaktorom všetkého, čo sa stalo Strážna veža časopis. Rozpustil redakčný výbor, ktorý bol zriadený podľa Russellovej vôle, pretože mu bránili v uverejňovaní niektorých jeho myšlienok. (Máme súdne vyhlásenie Freda Franza v procese s Olinom Moyleom pre urážku na cti, aby nás o tom ubezpečil.) Sudca Rutherford sa teda na nás pozerá ako na Bohom určený komunikačný kanál v tom čase. Napriek tomu podľa vlastného priznania nepísal pod inšpiráciou. To by znamenalo, že bol Boží nemastný neslaný komunikačný kanál, ak dokážete obísť svoju myseľ okolo tohto rozporuplného konceptu. Ako si teda vysvetlíme zjavenie, používať starý výraz, novú pravdu? Veríme, že tieto pravdy boli vždy v Božom slove, ale boli starostlivo skryté a čakali na vhodný čas na ich odhalenie. Svätý duch odhalil sudcovi Rutherfordovi nové porozumenie v roku 1934, ktoré nám odhalil prostredníctvom článku „Jeho láskavosť“ z 15. augusta 1934, Strážna veža , s. 244. Pomocou starodávnych útočištných miest a usporiadania mozaikového práva, ktoré ich obklopuje, ukázal, že kresťanstvo bude mať teraz dve triedy kresťana. Nová trieda, ďalšie ovce, by neboli v Novej zmluve, neboli by Božími deťmi, neboli by pomazaní svätým duchom a nešli by do neba.
Potom Rutherford zomrie a my v tichosti ustupujeme od akejkoľvek prorockej paralely týkajúcej sa útočištných miest. Svätý duch by nenasmeroval človeka, aby odhalil faloš, takže útočiskové mestá ako základ dvojstupňového systému spásy, ktorý teraz máme, museli pochádzať od človeka. To však neznamená, že jeho záver je nesprávny. Možno nastal čas, aby svätý duch odhalil pravý biblický základ pre túto novú náuku.
Bohužiaľ, nie. Ak to chcete dokázať sami, jednoducho vyhľadajte pomocou knižnice Strážnej veže na CDROM a uvidíte, že za posledných 60 rokov publikácií nebol zavedený žiadny nový základ. Predstavte si dom postavený na základoch. Teraz odstráňte základ. Očakávali by ste, že dom zostane na svojom mieste a pláva vo vzduchu? Samozrejme, že nie. Kedykoľvek sa však táto doktrína vyučuje, nie je poskytnutá nijaká skutočná podpora z Písma, na ktorej by sa mohla zakladať. Veríme tomu, pretože sme tomu verili vždy. Nie je to samotná definícia tradície?
S tradíciou samou osebe nie je nič zlé, pokiaľ to nezneplatňuje Božie slovo, ale presne to robí táto tradícia.
Neviem, či je každý, kto sa podieľa na znakoch, predurčený k tomu, aby vládol v nebi, alebo či niektorí budú vládnuť na zemi, alebo či niektorí budú jednoducho žiť na zemi pod vládou nebeských kráľov a kňazov za Krista Ježiša. To pre účely tejto diskusie nezáleží. To, čo nás tu zaujíma, je poslušnosť priamym prikázaním nášho Pána Ježiša.
Otázkou, ktorú si každý z nás musí položiť, je, že naše uctievanie bude márne, pretože „učíme ľudské príkazy ako doktríny“. (Mt. 15: 9) Alebo sa poddáme kráľovi?
Pobozkáš Syna?
[...] Pánova večera “, w15 1/15 s. 13 [ii] Podrobnú diskusiu na túto tému nájdete v časti „Bozkávať syna“. [iii] Aj keď nejde o úplný zoznam, je to príklad rozsiahlej práce vykonanej inými kresťanmi […]
[...] že po celé tie roky zlyhávame v dodržiavaní Ježišovho príkazu. (Viac informácií nájdete v časti „Kiss the Son“.) Pretože však organizácia vytvorila stigmu pre každého, kto sa chce zúčastniť, mnoho [...]
[…] [I] Pozri si, že si v novej zmluve; Duch vydáva svedectvo; Kto by sa mal zúčastniť; a pobozkaj syna. […]
Ďakujem vám, Meleti za zdôraznenie kľúčového času pre vývoj toľkých mätúcich doktrín. „Bozkávanie Syna“ a dodržiavanie jeho príkazov je želaním nášho Nebeského Otca Jehovu. Pre mňa. Každoročný pamätník svedkov Jehovových svedčí o tom, do akej miery je spoločnosť Strážna veža vzdialená od pochopenia jedinej nádeje, ktorú majú všetci veriaci. Kristus jednoducho pozýva všetkých, ktorí v Neho skutočne činili pokánie a verili v neho, na jedlo, v ktorom sa môžu všetci zúčastňovať s rešpektom. Možno ste už požiadali sami seba. Ktokoľvek je pozvaný na jedlo alebo večeru, ale očakáva sa, že pôjde domov hlad! Skutočnosť, že,... Čítaj viac "
RE: „Väčšina, aj keď si bohovia vybrali ľudí. Keď odmietol, odmietol dvere pokánia, Ježiša Krista. Prečo to bolo? Vážili si tradíciu viac ako pravdu. Nechceli činiť pokánie?. Bola to pýcha. Alebo príliš dôverovali mužom? “ Vážili si tradíciu viac ako pravdu ... vkladali do mužov príliš veľkú dôveru? Možno ich mysle a srdcia boli blokované pred pravdou v dôsledku indoktrinácie ich náboženských vodcov a umelo vytvorených „ľudských tradícií“. Vyskytla sa tiež otázka strachu z prenasledovania a vylúčenia zo synagógy, pokiaľ to tiež zabránilo... Čítaj viac "
Všetci by sa možno chceli odvolať na otázku čitateľov W 07 5/1 str. 30 Spoločnosť Strážna veža odvtedy zrušila dátum 1935 ako deň ukončenia zhromažďovania pomazaných. V článku sa čiastočne uvádza: *** w07 5/1 s. 30–31 Otázky čitateľov *** V roku 1935 sa chápalo, že „veľký zástup“ v Zjavení 7: 9–15 je tvorený „inými ovcami“. Kresťania s pozemskou nádejou, ktorí sa na svetovej scéne objavia „v posledných dňoch“ a ktorí ako skupina prežijú Armagedon. (Ján 10:16; 2. Timotejovi 3: 1; Zjavenie 21: 3, 4) Po tomto roku sa stalo:... Čítaj viac "
Váš posledný bod je dobre prijatý. Keď niektorí tvrdia, že nesprávne učenia riadiaceho orgánu nespôsobili žiadne skutočné škody, na mysli vyvstáva učenie, že drvivá väčšina kresťanov nechodí do neba.
Odmietnuť verného nasledovníka Krista nádej, ktorá sa mu rozšírila, sa javí ako triviálna záležitosť.
„Choďte teda a urobte učeníkov ľudí všetkých národov a krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha, 20 učte ich, aby pozorovali všetko, čo som vám prikázal.“ (Matúš 28:19, 20) Verzia WT od roku 1985: - „Na základe obete Ježiša Krista ste činili pokánie zo svojich hriechov a venovali ste sa Jehovovi, aby konal jeho vôľu?“ „Rozumiete, že vaša odhodlanie a krst vás identifikujú ako jedného zo Svedkov Jehovových v spojení s Božou duchovnou organizáciou? Dôvodom je očividné ignorovanie Ježišových špecifických príkazov... Čítaj viac "
Všimol si niekto iný, že NWT pridáva celú frázu> „nerobí to z úcty k Jehovovi“ <na koniec 2. Petra 2:11, ktorá sa v gréckom zdrojovom texte nenachádza? Pozri SÚPRAVU.
Ďalšie slovné spojenie je vo Fil. 1: 7, kde je vložený výraz „legálne“. V tomto verši nie je žiadny grécky ekvivalent. Potvrdenie tejto skutočnosti nájdete v gréčtine Interlinear.
Pokiaľ ide o Jána 14:14, slovo „??“ (ja) sa neobjavuje vo všetkých starodávnych rukopisoch, a preto ho Westcott & Hort uvádza do zátvoriek, takže preklad „pýtaj sa na moje meno“ sa zdá byť správny, zvlášť ak nezohľadníme to, čo hovorí Ján 16:23 na otázku k Otcovi.
Diaglott obsahuje poznámku pod čiarou s textom „opýtajte sa ma“, ale tento preklad nezahrnie do hlavného textu. Verzia kráľa Jakuba vykresľuje toto písmo: „Ak sa budete pýtať na niečo v mojom mene“ a veľa španielskych prekladov neprekladá „Opýtajte sa ma“, ale iba „pýtajte sa v mojom mene“.
*zaznamenať si.
„Pokiaľ ide o Jána 14:14, slovo„ ?? “ (ja) sa neobjavuje vo všetkých starodávnych rukopisoch, a preto ho Westcott & Hort uvádza do zátvoriek, takže preklad „pýtaj sa na moje meno“ sa zdá byť správny, zvlášť ak nezohľadníme to, čo hovorí Ján 16:23 na otázku Otcovi “Ostatné písma ukazujú, že Ježišovi učeníci pochopili, že sa majú Ježiša pýtať priamo, ako aj Otca v jeho mene. Písma jasne ukazujú, že prví kresťania sa modlili k Ježišovi, pozri Skutky 7:59, 9:14, 9:21; 1 Kor 1: 2, 2 Kor 12: 8–10 a tiež Pavlov osobný vzťah... Čítaj viac "
Samozrejme, nepochybne sa musíme modliť k Jehovovi, Otcovi. Ježiš mnohokrát šiel príkladom a učil nás, ako sa modliť k Jehovovi. Toto je jednoduchá a zrejmá pravda, ktorá je jasne uvedená v Písme. Mali by sme sa modliť aj k Ježišovi? Citujete: (Skutky 7:59) A potom šliapali po Štefanovi, keď sa odvolal, a povedali: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“ Štefan má víziu, v ktorej vidí Ježiša po Božej pravici. Neobvyklé okolnosti. Zdalo by sa, že ak máme víziu, v ktorej figuruje Ježiš, mohli by sme... Čítaj viac "
Celkom súhlasím s komentárom Meleti. V prípadoch, ktoré ste spomenuli (Estephen a Paul), hovorili priamo s Ježišom. Estephen videla Ježiša práve v tom okamihu. Nevnímam tieto slová ako „modlitbu“. Práve hovoril s niekým, koho videl. Pavol mal tiež priamu komunikáciu s Ježišom, ako ukazuje Skutky 18: 9 a 1. Korinťanom 7:10. To opäť nie je „modlitba“ ... je rozhovor. Čo sa týka „výzvy“ a ???????? (Epikaleoo), toto slovo znamená vyzývať na meno niekoho, odvolať sa alebo používať meno niekoho vo svoj prospech, ale môže to tiež znamenať UZNÁVAŤ pozíciu alebo autoritu... Čítaj viac "
Pokiaľ ide o Štefana v Skutkoch 7:59, dokonca aj Biblia v preklade nového sveta (NWT) uvedená v poznámke pod čiarou k tomuto veršu hovorí: „Alebo vzývanie; Modlitba “. NIV tiež hovorí, že Stephen sa „modlil“. Myslím si, že v tejto situácii to nebolo len rozprávanie priamo s Ježišom, ako to robili jeho učeníci počas jeho služby. Krížový odkaz Lukáš 23:46, kde Ježiš používa podobnú frázu v okamihu svojej smrti, hovoril to iba priamo so svojím Otcom? Pozri tiež Mat 27:46. „Pavol mal tiež priamu komunikáciu s Ježišom, ako ukazuje Skutky 18: 9 a 1. Korinťanom 7:10. To opäť nie je „modlitba“ ...... Čítaj viac "