Povedzme, že sa k vám mal na ulici priblížiť muž a povedať vám: „Som kresťan, ale neverím, že Ježiš je Boží Syn.“ Čo by ste si mysleli? Pravdepodobne by vás zaujímalo, či ten muž stratil rozum. Ako sa môže niekto nazývať kresťanom, keď popiera, že Ježiš bol Boží Syn?

Môj otec vtipkoval: „Môžem si hovoriť vták a strčiť si do klobúka pierko, ale to neznamená, že môžem lietať.“ Ide o to, že na niečo nalepíte štítok, nie je to tak.

Čo keby som vám povedal, že väčšina ľudí, ktorí si hovoria trinitári, naozaj neverí v trojicu? Označujú sa za „trinitárov“, ale v skutočnosti to tak nie je. Môže sa to zdať ako mimoriadne poburujúce tvrdenie, ale uisťujem vás, že je podložené tvrdými štatistikami.

V štúdii z roku 2018, ktorú uskutočnili ministerstvá v Ligonieri a spoločnosť Life Way Research, v ktorej sa uskutočnilo pohovor s 3,000 59 Američanmi, vedci zistili, že XNUMX% dospelých v USA verí, že „Duch Svätý je sila, nie osobná bytosť“.[I]

Pokiaľ išlo o Američanov s „evanjelikálnym presvedčením“ ... prieskum ukázal, že 78% si myslí, že Ježiš bol prvým a najväčším stvorením Bohom Otcom.

Základným princípom náuky o Trojici je, že existujú tri rovnocenné osoby. Ak je teda Syn stvorený Otcom, nemôže sa mu rovnať s Otcom. A ak Duch Svätý nie je osoba, ale sila, potom v Trojici nie sú tri osoby, v lepšom prípade iba dve.

To ukazuje, že väčšina ľudí, ktorí veria v Trojicu, to robí preto, lebo to učí ich Cirkev, ale Trojici vlastne vôbec nerozumie.

Pri príprave tejto série som sledoval množstvo videí od jednotlivcov propagujúcich Trojicu ako základnú náuku o kresťanstve. V priebehu rokov som diskutoval aj o Trojici pri osobných stretnutiach so silnými zástancami doktríny. A viete, čo je zaujímavé na všetkých tých diskusiách a videách? Všetci sa zameriavajú na Otca a Syna. Trávia nesmierne veľa času a úsilia, aby dokázali, že Otec aj Syn sú obaja rovnakí Boh. Duch Svätý je prakticky ignorovaný.

Učenie o Trojici je ako trojnohá stolica. Je veľmi stabilný, pokiaľ sú všetky tri nohy pevné. Ale odstránite iba jednu nohu a stolica je zbytočná. V tomto druhom videu z našej série sa teda nebudem venovať Otcovi a Synovi. Namiesto toho sa chcem zamerať na Ducha Svätého, pretože ak Duch Svätý nie je osoba, potom neexistuje spôsob, ako by mohol byť súčasťou Trojice. Nepotrebujeme strácať čas pozeraním sa na Otca a Syna, pokiaľ nechceme zmeniť učenie Trojice na dualitu. To je úplne iná záležitosť.

Trinitaristi sa vás pokúsia presvedčiť, že doktrína siaha do prvého storočia, a budú dokonca citovať niektorých raných cirkevných otcov, ktorí to preukážu. To vlastne nič nedokazuje. Na konci prvého storočia pochádzala väčšina kresťanov z pohanského prostredia. Medzi pohanské náboženstvá patrila viera v Trojicu bohov, preto by bolo veľmi ľahké zaviesť pohanské myšlienky do kresťanstva. Historické záznamy naznačujú, že debata o Božej povahe zúrila až do štvrtého storočia, keď nakoniec zvíťazili trinitári s podporou rímskeho cisára.

Väčšina ľudí vám povie, že Trojica ako oficiálna cirkevná doktrína vznikla v roku 324 nl na koncile v Nicaea. Často sa nazýva Nicejské vyznanie viery. Faktom však je, že doktrína o trojici nevznikla v roku 324 nášho letopočtu v Nikaji. To, na čom sa potom biskupi dohodli, bola dualita Otca a Syna. Bolo by to viac ako 50 rokov, kým sa do rovnice pridal Duch Svätý. Stalo sa to v roku 381 n. L. Na koncile v Konštantínopole. Ak je v Písme tak zjavná Trojica, prečo biskupom trvalo viac ako 300 rokov, kým kodifikovali Božiu dualitu, a ďalších 50 bolo pridaných do Ducha Svätého?

Čím to je, že väčšina amerických trinitárov podľa prieskumu, na ktorý sme sa práve zmienili, verí, že Duch Svätý je sila a nie osoba?

Možno k tomuto záveru dospejú kvôli takmer úplnému nedostatku čo i len nepriamych dôkazov podporujúcich myšlienku, že Duch Svätý je Boh. Pozrime sa na niektoré z faktorov:

Vieme, že meno Boha je YHWH, čo v podstate znamená „Ja existujem“ alebo „Som“. V angličtine by sme mohli použiť preklad Jehova, Jahve alebo Yehowah. Bez ohľadu na to, akú formu použijeme, uznávame, že Boh, Otec, má meno. Syn má tiež meno: Ježiš alebo hebrejsky Yeshua, čo znamená „YHWH Uloží“, pretože meno Yeshua používa krátku formu alebo skratku pre božské meno Boha, „Yah“.

Takže, Otec má meno a Syn má meno. Meno Otca sa v Písme objavuje takmer 7000 XNUMX-krát. Meno Syna sa objavuje asi tisíckrát. Ale Duch Svätý nedostáva vôbec žiadne meno. Duch Svätý nemá meno. Meno je dôležité. Čo je prvé, čo sa o človeku dozviete pri prvom stretnutí s ním? Ich meno. Osoba má meno. Jeden by čakal, že osoba rovnako dôležitá ako tretia osoba Trojice, teda osoba božstva, bude mať meno ako ďalšie dve, ale kde to je? Duch Svätý nie je v Písme pomenovaný. Tým však nekonzistencia nekončí. Napríklad sa hovorí, že máme uctievať Otca. Je nám povedané, aby sme sa klaňali Synovi. Nikdy nám nie je povedané, aby sme uctievali Ducha Svätého. Hovorí sa nám, že máme milovať Otca. Hovorí sa nám, že máme milovať Syna. Nikdy nám nie je povedané, aby sme milovali Ducha Svätého. Hovorí sa nám, že máme vieru v Otca. Hovorí sa nám, že máme vieru v Syna. Nikdy nám nie je povedané, aby sme verili v Ducha Svätého.

  • Môžeme byť pokrstení Duchom Svätým - Matúš 3:11.
  • Môžeme byť naplnení Duchom Svätým - Lukáš 1:41.
  • Ježiš bol naplnený Duchom Svätým - Lukáš 1:15. Môže byť Boh naplnený Bohom?
  • Duch Svätý nás môže učiť - Lukáš 12:12.
  • Duch Svätý môže vytvárať zázračné dary - Skutky 1: 5.
  • Môžeme byť pomazaní Duchom Svätým - Skutky 10:38, 44 - 47.
  • Duch Svätý môže posväcovať - ​​Rimanom 15:19.
  • Duch Svätý môže v nás existovať - ​​1. Korinťanom 6:19.
  • Na zapečatenie vyvolených Božích sa používa Duch Svätý - Efezanom 1:13.
  • Boh do nás vkladá svojho Ducha Svätého - 1. Tesaloničanom 4: 8. Boh do nás Boha nevloží.

Tí, ktorí chcú podporovať Ducha Svätého ako človeka, predložia biblické texty, ktoré ducha antropomorfizujú. Budú tvrdiť, že sú doslovné. Napríklad budú citovať Efezanom 4:13, ktorý hovorí o smútku nad Duchom Svätým. Budú tvrdiť, že nemôžete trúchliť silou. Že môžeš človeka iba zarmútiť.

Pri tomto zdôvodnení existujú dva problémy. Prvým z nich je predpoklad, že ak dokážete, že Duch Svätý je osoba, dokázali ste Trojicu. Môžem dokázať, že anjeli sú osoby, čo z nich nerobí Boha. Môžem dokázať, že Ježiš je osoba, ale to z neho opäť nerobí Boha.

Druhým problémom tejto argumentácie je, že zavádzajú takzvaný čierny alebo biely klam. Ich úvahy znejú takto: Buď Duch Svätý je osoba, alebo Duch Svätý sila. Aká arogancia! Opäť odkazujem na analógiu, ktorú som použil v predchádzajúcich videách a kde som sa pokúsil opísať červenú farbu mužovi, ktorý sa narodil slepý. Neexistujú slová, ktoré by to správne opísali. Pre toho slepca neexistuje spôsob, ako úplne pochopiť farbu. Dovoľte mi ilustrovať ťažkosti, ktorým čelíme.

Na chvíľu si predstavte, že by sme mohli vzkriesiť niekoho spred 200 rokov a on bol práve svedkom toho, čo som urobil. Mal by nádej na správne pochopenie toho, čo sa práve stalo? Počul by, ako ženský hlas inteligentne odpovedá na moju otázku. Ale nebola tam žiadna žena. Bolo by to pre neho kúzlo, dokonca aj čarodejníctvo.

Predstavte si, že práve došlo k vzkrieseniu. Sedíte doma vo svojej obývačke so svojím pra-pra-pra-dedkom. Zavoláte: „Alexa, zhasni svetlá a pusti nám hudbu.“ Zrazu sa stlmia svetlá a začne znieť hudba. Mohli by ste vôbec začať vysvetľovať, ako to všetko funguje spôsobom, ktorému by rozumel? Z tohto dôvodu vôbec chápete, ako to všetko funguje samo?

Pred tristo rokmi sme ani nevedeli, čo to je elektrina. Teraz máme autá, ktoré jazdia samy. To je, ako rýchlo naša technológia pokročila za taký krátky čas. Boh však bol navždy. Vesmír je starý miliardy rokov. Akú technológiu má Boh k dispozícii?

Čo je to Duch Svätý? Netuším. Ale viem, čo to nie je. Slepý muž nemusí byť schopný pochopiť, čo je červená farba, ale vie, čo to nie je. Vie, že to nie je stôl alebo stolička. Vie, že to nie je jedlo. Neviem, čo to Duch Svätý v skutočnosti je. Čo však viem, je to, čo mi hovorí Biblia. Hovorí mi, že to sú prostriedky, ktoré Boh používa na uskutočnenie všetkého, čo chce dosiahnuť.

Vidíte, že sa zapodievame falošnou dilemou, čierno-bielym klamom, keď tvrdíme, či je Duch Svätý silou alebo osobou. Svedkovia Jehovovi napríklad tvrdia, že je to sila, ako elektrina, zatiaľ čo trinitári to tvrdia ako človek. Urobiť to jedným alebo druhým, znamená nechtiac sa zapojiť do formy arogancie. Kto máme povedať, že nemôže existovať tretia možnosť?

Tvrdenie, že ide o silu ako elektrina, je sophomorické. Elektrina sama o sebe nemôže nič urobiť. Musí fungovať v rámci zariadenia. Tento telefón je napájaný elektrinou a dokáže veľa úžasných vecí. Sila elektriny ale sama o sebe nedokáže nič z týchto vecí. Číra sila nemôže robiť to, čo svätý duch. Ale ani tento telefón nedokáže sám nič. Vyžaduje, aby to človek ovládal, používal. Boh používa Ducha Svätého na to, aby robil všetko, čo chce. Je to teda sila. Nie, je to oveľa viac. Je to osoba, nie. Keby to bola osoba, mala by meno. Je to niečo iné. Niečo viac ako sila, ale niečo iné ako človek. Čo je to? Neviem a nepotrebujem vedieť viac, ako potrebujem vedieť, ako mi toto malé zariadenie umožňuje konverzovať a vidieť priateľa žijúceho na druhom konci sveta.

Ako sa teda vrátime k Efezanom 4:13, ako je možné zarmútiť Ducha Svätého?

Aby sme si na túto otázku odpovedali, prečítajme si Matúša 12:31, 32:

"A tak vám hovorím, každý druh hriechu a ohovárania sa dá odpustiť, ale rúhanie sa Duchu sa neodpustí." Každému, kto hovorí slovo proti Synovi človeka, bude odpustené, ale každému, kto hovorí proti Duchu Svätému, nebude odpustené ani v tomto, ani v budúcom veku. “ (Matúš 12:31, 32 NIV)

Ak je Ježiš Boh a vy sa môžete rúhať Ježišovi a stále vám bude odpustené, tak prečo potom nemôžete rúhať sa Duchu Svätému a byť mu odpustené za predpokladu, že svätý duch je tiež Boh? Ak sú obaja Bohom, potom sa rúha jeden rúha druhému, však?

Ak však pochopíme, že nejde o osobu, ale o to, čo predstavuje Duch Svätý, môžeme to pochopiť. Odpoveď na túto otázku odhaľuje iná pasáž, kde nás Ježiš učí o odpustení.

"Ak tvoj brat alebo sestra hreší proti tebe, pokarhaj ich; a ak budú činiť pokánie, odpusť im. Aj keď proti tebe zhrešia sedemkrát za deň a sedemkrát sa ti vrátia a povedia: „činím pokánie“, musíš im odpustiť. “ (Lukáš 17: 3, 4 NIV)

Ježiš nám nehovorí, aby sme každému a komukoľvek odpustili, nech sa deje čokoľvek. Dáva podmienku nášmu odpusteniu. Máme odpúšťať slobodne, pokiaľ osoba, čo sa hovorí, „činí pokánie“. Odpúšťame ľuďom, keď robia pokánie. Ak nie sú ochotní činiť pokánie, potom by sme iba umožnili odpustiť nesprávnemu správaniu.

Ako nám Boh odpúšťa? Ako sa na nás vylieva jeho milosť? Ako sme očistení od svojich hriechov? Duchom Svätým. Sme pokrstení Duchom Svätým. Sme pomazaní Duchom Svätým. Sme zmocnení Duchom Svätým. Duch produkuje nového človeka, novú osobnosť. Prináša ovocie, ktoré je požehnaním. (Galaťanom 5:22) Je to skrátka Boží dar, ktorý sme dostali zadarmo. Ako proti tomu zhrešíme? Vrhnutím tohto úžasného daru milosti späť do Jeho tváre.

"O koľko prísnejšie si myslíš, že si niekto zaslúži byť potrestaný, kto pošliapal Božieho Syna pod nohami, kto zaobchádzal s krvou zmluvy, ktorá ich posväcovala, ako s príšernou vecou a kto urážal Ducha milosti?" (Hebrejom 10:29 NIV)

Zhrešíme proti Duchu Svätému tým, že vezmeme dar, ktorý nám dal Boh, a šliapeme po ňom celý. Ježiš nám povedal, že musíme odpúšťať tak často, ako k nám ľudia prichádzajú a činia pokánie. Ak však nebudú robiť pokánie, nepotrebujeme odpúšťať. Osoba, ktorá hreší proti Duchu Svätému, stratila schopnosť činiť pokánie. Vzal dar, ktorý mu dal Boh, a celý ho pošliapal. Otec nám dáva dar Ducha Svätého, ale to je možné len preto, že najskôr nám dal dar svojho Syna. Jeho Syn nám dal svoju krv ako dar, aby nás posvätil. Skrze túto krv nám Otec dáva Ducha Svätého, aby nás umyl od hriechu. Všetko sú to darčeky. Duch Svätý nie je Boh, ale dar, ktorý nám Boh dáva za naše vykúpenie. Odmietnuť to znamená odmietnuť Boha a stratiť život. Ak odmietate svätého ducha, zatvrdili ste svoje srdce, aby ste už nemali kapacitu činiť pokánie. Žiadne pokánie, žiadne odpustenie.

Trojnohá stolica, ktorá je doktrínou o Trojici, závisí od toho, že Duch Svätý nie je iba človek, ale sám Boh, ale neexistujú nijaké biblické dôkazy, ktoré by takéto tvrdenie podporovali.

Niektorí môžu citovať Ananiášovu správu v snahe nájsť v Písme sústo podpory pre ich myšlienku. Znie:

"Potom Peter povedal:" Ananiáš, ako to, že satan natoľko naplnil tvoje srdce, že si klamal Ducha Svätého a nechal si pre seba nejaké peniaze, ktoré si dostal za zem? Nepatrilo vám to predtým, ako sa to predalo? A neboli peniaze po predaji k dispozícii? Čo ťa prinútilo myslieť na to, aby si také niečo urobil? Neklamali ste iba ľuďom, ale aj Bohu. “ (Skutky 5: 3, 4 NIV)

Používa sa tu argument, že keďže Peter hovorí, že klamali tak Ducha Svätého, ako aj Boha, Duchom Svätým musí byť Boh. Dovoľte mi ilustrovať, prečo je táto úvaha chybná.

V Spojených štátoch je klamanie agenta FBI protizákonné. Ak vám špeciálny agent položí otázku a vy mu klamete, môže vás obviniť zo zločinu klamstva federálnemu agentovi. Ste vinní z toho, že ste klamali FBI. Ale neklamal si FBI, klamal si iba muža. Tento argument vás nedostane z problémov, pretože osobitný agent zastupuje FBI, takže tým, že ste mu klamali, ste klamali FBI a keďže FBI je federálny úrad, klamali ste aj vláde Spojené štáty. Toto tvrdenie je pravdivé a logické, a čo viac, všetci ho prijímame a uznávame, že ani FBI, ani vláda USA nie sú vnímajúce bytosti.

Tí, ktorí sa snažia pomocou tohto úryvku podporiť myšlienku, že Duch Svätý je Boh, zabudnú, že prvý, komu klamali, bol Peter. Tým, že klamali Petra, klamali aj Boha, ale nikto si nemyslí, že Peter je Boh. Tým, že klamali Petra, pôsobili aj proti Duchu Svätému, ktorého na nich Otec predtým vylial pri svojom krste. Teraz pracovať proti tomuto duchu znamenalo pracovať proti Bohu, ale duch nebol Boh, ale prostriedok, ktorým ich posvätil.

Boh posiela svojho svätého ducha, aby dosiahol všetky veci. Odolať tomu znamená vzdorovať tomu, kto to poslal. Prijať to znamená prijať toho, kto to poslal.

Aby sme to zhrnuli, Biblia nám hovorí, že je od Boha alebo od Boha alebo Bohom poslaný. Nikdy nám nehovorí, že Duch Svätý je Boh. Nemôžeme presne povedať, čo je Duch Svätý. Ale potom ani my nemôžeme presne povedať, čo je Boh. Takéto poznanie tak presahuje chápanie.

Po tom všetkom nezáleží na tom, že nemôžeme presne definovať jeho podstatu. Dôležité je, aby sme pochopili, že nikdy nám nie je prikázané uctievať ho, milovať ho alebo v neho neveriť. Máme sa klaňať, milovať a vieru v Otca i Syna, a to je všetko, o čo si musíme robiť starosti.

Je zrejmé, že Duch Svätý nie je súčasťou žiadnej Trojice. Bez nej nemôže existovať Trojica. Možno dualita, ale Trojica, nie. Je to v súlade s tým, čo nám Ján hovorí o cieľoch večného života.

Ján 17: 3 nám hovorí:

"Teraz je to večný život: aby poznali teba, jediného pravého Boha, a Ježiša Krista, ktorého si poslal." (NIV)

Všimnite si, že nie je zmienka o spoznávaní Ducha Svätého, iba Otec a Syn. Znamená to, že Otec aj Syn sú Bohom? Existuje božská dualita? Áno a nie.

Týmto záhadným vyhlásením uzavrime túto tému a v nasledujúcom videu pokračujme v diskusii analýzou jedinečného vzťahu, ktorý existuje medzi Otcom a Synom.

Ďakujem za sledovanie. A ďakujem vám za podporu tejto práce.

_________________________________________________

[I] https://www.christianitytoday.com/news/2018/october/what-do-christians-believe-ligonier-state-theology-heresy.html

Meleti Vivlon

Články Meleti Vivlon.
    50
    0
    Vaše pripomienky by sa mi páčili, prosím komentujte.x