Ahojte všetci!

Často sa ma pýtajú, či je správne, aby sme sa modlili k Ježišovi Kristovi. Je to zaujímavá otázka.

Som si istý, že trinitár by odpovedal: „Samozrejme, mali by sme sa modliť k Ježišovi. Veď Ježiš je Boh.“ Vzhľadom na túto logiku z toho vyplýva, že aj kresťania by sa mali modliť k Duchu Svätému, pretože podľa trinitára je Duch Svätý Boh. Zaujímalo by ma, ako by ste začali modlitbu k Duchu Svätému? Keď sa modlíme k Bohu, Ježiš nám povedal, aby sme svoju modlitbu začali takto: „Otče náš, ktorý si v nebesiach...“ (Matúš 6:9) Máme teda veľmi presný návod, ako osloviť Boha: „Otče náš, ktorý si v nebesiach...“ Nepovedal nám nič o tom, ako sa oslovovať „Ježiš Boh na nebesiach“ alebo možno „Kráľ Ježiš“? Nie, príliš formálne. Prečo nie „Náš brat v nebi...“ Ibaže brat je príliš vágny. Koniec koncov, môžeš mať veľa bratov, ale iba jedného Otca. A ak sa budeme riadiť trinitárnou logikou, ako sa modlíme k tretej osobe Božstva? Myslím, že je dôležité zachovať rodinný aspekt nášho vzťahu s Bohom, však? Takže Jahve je Otec a Ješua je Brat, takže z toho bude svätý duch...čo? Ďalší brat? Nie. Viem... "Náš strýko v nebi..."

Viem, že som smiešny, ale beriem dôsledky Trojice do ich logického záveru. Vidíte, nie som trinitár. Veľké prekvapenie, ja viem. Nie, páči sa mi jednoduchšie vysvetlenie, ktoré nám Boh dáva, aby nám pomohol pochopiť náš vzťah s ním – vzťah otca a dieťaťa. Je to niečo, s čím sa môžeme všetci stotožniť. Nie je v tom žiadna záhada. Zdá sa však, že organizované náboženstvo sa túto otázku vždy snaží zamieňať. Buď je to Trojica, alebo je to niečo iné. Bol som vychovaný ako Jehovov svedok a oni neučia o Trojici, ale majú iný spôsob, ako sa popasovať so vzťahom medzi otcom a dieťaťom, ktorý Boh ponúka každému prostredníctvom svojho Syna, Ježiša Krista.

Ako Jehovov svedok ma od malička učili, že nemám privilégium, že sa môžem nazývať Božím dieťaťom. Najlepšie, v čo som mohol dúfať, bolo byť jeho priateľom. Ak by som zostal verný Organizácii a choval sa až do svojej smrti a potom by som bol vzkriesený a zostal by som verný ďalších 1,000 rokov, potom, keď sa skončí tisícročná Kristova vláda, potom a len vtedy by som sa stal Božím dieťaťom, súčasťou jeho univerzálna rodina.

Už tomu neverím a viem, že mnohí z vás, ktorí počúvate tieto videá, so mnou súhlasíte. Teraz vieme, že kresťania majú nádej stať sa adoptívnymi Božími deťmi v súlade s opatrením, ktoré urobil náš Otec prostredníctvom výkupného zaplateného smrťou jeho jednosplodeného Syna. Týmto spôsobom teraz môžeme Boha oslovovať ako Otče. Ale vzhľadom na kľúčovú úlohu, ktorú Ježiš zohráva v našej spáse, mali by sme sa k nemu modliť aj my? Koniec koncov, Ježiš nám v Matúšovi 28:18 hovorí, že „Daná mi je všetka moc na nebi a na zemi“. Ak je druhým veliteľom všetkých vecí, nezaslúži si naše modlitby?

Niektorí hovoria: "Áno." Poukážu na Jána 14:14, ktorý podľa New American Standard Bible a mnohých ďalších znie: „Ak ma o niečo požiadate v mojom mene, urobím to.

Je však pozoruhodné, že pôvodná americká štandardná verzia neobsahuje predmetové zámeno „ja“. Znie: „Ak budete o niečo prosiť v mojom mene, urobím to,“ nie „ak ma budete o niečo prosiť v mojom mene“.

Ani ctihodný kráľ Jakub Biblia: „Ak budete o niečo prosiť v mojom mene, urobím to.

Prečo niektoré rešpektované verzie Biblie neobsahujú predmetové zámeno „ja“?

Dôvodom je, že nie každý dostupný rukopis Biblie ho obsahuje. Ako sa teda rozhodneme, ktorý rukopis prijmeme ako verný originálu?

Hovorí nám Ježiš, aby sme sa ho priamo pýtali na veci, ktoré potrebujeme, alebo nám hovorí, aby sme prosili Otca a potom on, ako Otcov agent – ​​logos alebo slovo – poskytne veci, na ktoré ho Otec nasmeruje?

Pri rozhodovaní o tom, ktorý rukopis prijmeme, sa musíme spoliehať na celkovú harmóniu v Biblii. Aby sme to dosiahli, nemusíme ani ísť mimo knihy Jána. V ďalšej kapitole Ježiš hovorí: „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo, aby čokoľvek budete prosiť od Otca v mojom mene Môže ti dať." (Ján 15:16 NASB)

A potom v nasledujúcej kapitole nám opäť hovorí: „A v ten deň sa Ma nebudete na nič pýtať. Veru, naozaj ti hovorím, ak o niečo prosíte Otca v mojom mene, On ti to dá. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene; proste a dostanete, aby sa vaša radosť naplnila." (Ján 16:23, 24 NASB)

V skutočnosti sa Ježiš úplne vyraďuje z procesu podávania žiadostí. Ďalej dodáva: „V ten deň budete prosiť v mojom mene a Nehovorím vám, že budem za vás prosiť Otca; lebo sám Otec vás miluje, pretože ste milovali mňa a uverili ste, že som vyšiel od Otca.“ (Ján 16:26, 27 NASB)

V skutočnosti hovorí, že nebude prosiť Otca v našom mene. Otec nás miluje a tak sa s ním môžeme rozprávať priamo.

Ak by sme sa mali opýtať Ježiša priamo, potom by musel za nás požiadať Otca, ale on nám výslovne hovorí, že to nerobí. Katolicizmus ide o krok ďalej tým, že do procesu podávania petícií zahŕňa aj svätých. Vy prosíte svätého a svätý prosí Boha. Vidíte, celý proces má za cieľ vzdialiť nás od nášho nebeského Otca. Kto chce zničiť náš vzťah s Bohom Otcom? Vieš kto, nie?

Ale čo tie miesta, kde sú vyobrazení kresťania, ako hovoria priamo s Ježišom, dokonca mu podávajú prosby. Napríklad Štefan volal na Ježiša priamo, keď ho kameňovali.

Nová medzinárodná verzia to uvádza: „Keď ho kameňovali, Štefan sa modlil: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“ (Skutky 7:59)

Ale to nie je presný preklad. Väčšina verzií to vykresľuje, „zvolal“. Je to preto, že tu zobrazené grécke sloveso – epikaloumenon (ἐπικαλούμενον), čo je všeobecné slovo, ktoré jednoducho znamená „volať“ a nikdy sa nepoužíva v súvislosti s modlitbou.

proseuchomai (προσεύχομαι) = „modliť sa“

epikaloumenon (ἐπικαλούμενον) = „vyvolať“

Nebudem sa to pokúšať vysloviť – je to bežné slovo, ktoré jednoducho znamená „zavolať“. Nikdy sa nepoužíva v súvislosti s modlitbou, čo je v gréčtine úplne iné slovo. V skutočnosti sa toto grécke slovo pre modlitbu nikde v Biblii v súvislosti s Ježišom nepoužíva.

Pavol nepoužíva grécke slovo pre modlitbu, keď hovorí, že prosil Pána, aby mu odstránil tŕň z boku.

„Aby som nebol namyslený, dostal som tŕň do tela, Satanovho posla, aby ma trápil. Trikrát som prosil Pána, aby mi to vzal. On mi však povedal: "Stačí ti moja milosť, lebo moja sila sa zdokonaľuje v slabosti." (2 Kor 12-7)

Nenapísal: „Trikrát som sa modlil k Pánovi,“ ale namiesto toho použil iné slovo.

Hovorí sa tu o Pánovi, Ježišovi alebo Jehovovi? Syn alebo Otec? Lord je názov používaný zameniteľne medzi týmito dvoma. Takže to nevieme s istotou povedať. Za predpokladu, že je to Ježiš, musíme sa pýtať, či to bola vízia. Pavol hovoril s Ježišom na ceste do Damasku a mal aj iné videnia, na ktoré sa odvoláva vo svojich spisoch. Tu vidíme, že Pán k nemu hovoril veľmi špecifickou frázou alebo veľmi konkrétnymi slovami. Neviem ako vy, ale keď sa modlím, nepočujem hlas z neba, ktorý by mi verbálne odpovedal. Uvedomte si, že nie som na rovnakej úrovni ako apoštol Pavol. Po prvé, Pavol mal zázračné videnia. Mohol sa zmieňovať o Ježišovi vo videní, podobne ako mal Peter, keď s ním Ježiš hovoril na streche o Kornéliovi? Hej, ak ku mne Ježiš niekedy prehovorí priamo, odpoviem mu, samozrejme, priamo. Ale je to modlitba?

Mohli by sme povedať, že modlitba je jedna z dvoch vecí: Je to spôsob, ako žiadať niečo od Boha, a je to tiež prostriedok na chválu Boha. Ale môžem ťa o niečo poprosiť? To neznamená, že sa k tebe modlím, však? A môžem ťa za niečo pochváliť, ale zase by som nepovedal, že sa k tebe modlím. Modlitba je teda viac než len rozhovor, v ktorom žiadame, hľadáme vedenie alebo vzdávame vďaky – všetko, čo môžeme urobiť pre blížneho alebo pre blížneho. Modlitba je prostriedok, ktorým komunikujeme s Bohom. Konkrétne je to spôsob, akým hovoríme s Bohom.

Podľa môjho názoru je to jadro veci. Ján o Ježišovi hovorí, že „všetkým, ktorí Ho prijali, tým, ktorí uverili v Jeho meno, dal právo stať sa Božími deťmi – deťmi, ktoré sa nenarodili z krvi, z túžby alebo vôle človeka, ale z Boha. .“ (Ján 1:12, 13 BSB)

Nedostávame autoritu stať sa Ježišovými deťmi. Dostali sme právomoc stať sa Božími deťmi. Po prvýkrát dostali ľudia právo nazývať Boha svojím osobným Otcom. Aké privilégium nám Ježiš umožnil: volať Boha „Otče“. Môj biologický otec sa volal Donald a ktokoľvek na zemi mal právo volať ho jeho menom, ale iba ja a moja sestra sme mali právo volať ho „Otec“. Takže teraz môžeme volať Všemohúceho Boha „Ocko“, „Ocko“, „Abba“, „Otec“. Prečo by sme to nechceli naplno využiť?

Nie som v pozícii, aby som stanovil pravidlo, či sa máte alebo nemáte modliť k Ježišovi. Musíte robiť to, čo vám káže vaše svedomie. Ale pri tomto rozhodnutí zvážte tento vzťah: V rodine môžete mať veľa bratov, ale iba jedného Otca. Porozprávaš sa so svojím najstarším bratom. Prečo nie? Ale diskusie, ktoré vediete so svojím otcom, sú iné. Sú jedinečné. Pretože je to tvoj otec a je len jeden z nich.

Ježiš nám nikdy nepovedal, aby sme sa modlili k nemu, ale len aby sme sa modlili k jeho Otcovi a nám, jeho Bohu a nám. Ježiš nám dal priamu linku k Bohu ako nášmu osobnému Otcovi. Prečo by sme to nechceli využiť pri každej príležitosti?

Opäť nerobím pravidlo o tom, či je správne alebo nesprávne modliť sa k Ježišovi. To nie je moje miesto. Je to vec svedomia. Ak sa chceš s Ježišom rozprávať ako jeden brat s druhým, je to na tebe. Ale pokiaľ ide o modlitbu, zdá sa, že existuje rozdiel, ktorý sa ťažko kvantifikuje, ale je ľahko viditeľný. Pamätajte, že to bol Ježiš, ktorý nám povedal, aby sme sa modlili k Otcovi v nebesiach a ktorý nás naučil, ako sa máme modliť k nášmu Otcovi v nebesiach. Nikdy nám nepovedal, aby sme sa modlili k sebe.

Ďakujem za sledovanie a za podporu tohto diela.

Ďalšie informácie o tejto téme nájdete v odkaze v poli popisu tohto videa. https://proselytiserofyah.wordpress.com/2022/08/11/can-we-pray-to-jesus/

 

 

Meleti Vivlon

Články Meleti Vivlon.
    16
    0
    Vaše pripomienky by sa mi páčili, prosím komentujte.x